Opozícia kritizuje zaradenie zmien v obrannej sfére do zákona o energopomoci

Opozícia namieta, že zmeny v obrannej sfére nemajú nič spoločné s energopomocou a ide o neprijateľný "prílepok" porušujúci legislatívne pravidlá.

Opozícia kritizuje zaradenie zmien v obrannej sfére do zákona o energopomoci
Zdroj: teraz.sk
Opoziční poslanci ostro kritizujú vládny postup pri presadzovaní zmien v Národných obranných silách, ktoré sú súčasťou novely zákona o adresnej energopomoci.

Content: Bratislava – Opozícia vyjadrila zásadný nesúhlas s tým, ako vládna koalícia plánuje presadiť zmeny v Národných obranných silách (NOS). Kritika sa týka najmä formy, akou majú byť tieto zmeny implementované, a to prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k zákonu o adresnej energopomoci, čo opoziční predstavitelia považujú za neprijateľný legislatívny postup.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) zdôraznil, že navrhované zmeny, týkajúce sa aktívnych záloh a rezortu obrany, nemajú žiadnu súvislosť s problematikou energopomoci. „Je to v priamom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Predsedajúci by nemal umožniť hlasovanie o takomto návrhu, pretože ide o jasný prílepok,“ uviedol Dostál. Podľa neho by zaradenie týchto zmien do iného, súvisiaceho zákona, by bolo prijateľnejšie.

Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ, obvinil vládnu koalíciu z nedodržiavania vlastných sľubov. „Sľubovali profesionalitu a vylúčenie praxe prílepkov a skrátených legislatívnych konaní. Teraz robia presný opak,“ povedal Šipoš.

Roman Michelko, šéf poslaneckého klubu SNS, pripustil, že tzv. prílepky nie sú ideálnym legislatívnym nástrojom, no zároveň argumentoval, že sú bežnou praxou. „Ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, sme ochotní to v ojedinelých prípadoch akceptovať,“ uviedol Michelko s tým, že prezident má možnosť vrátiť takéto zákony na opätovné prerokovanie.

Národná rada SR aktuálne rokuje o návrhu zákona o adresnej energopomoci, ktorý obsahuje aj sporný pozmeňujúci návrh týkajúci sa Národných obranných síl. Tento návrh prináša zmeny, ako napríklad zníženie vekovej hranice pre dobrovoľný vstup do brannej povinnosti a zmenu kvalifikačných požiadaviek pre niektoré vojenské hodnosti, kde by malo po novom stačiť nižšie stredné vzdelanie namiesto odborného. Okrem toho sa sprísňujú podmienky pre vyplácanie motivačného príspevku pre vojakov operačných záloh.