120. výročie narodenia Jozefa Lettricha, kľúčovej osobnosti demokracie

Pred 120 rokmi, 17. júna 1905, sa v Diviakoch, dnes časti Turčianskych Teplíc, narodil Jozef Lettrich.

Content:

Turčianske Teplice/Bratislava – Dnes si pripomíname 120. výročie narodenia Jozefa Lettricha, významného politika, ktorý zohral kľúčovú úlohu v slovenskej politike 20. storočia. Lettrich, rodák z Turčianskych Teplíc, bol počas medzivojnového obdobia aktívny v Agrárnej strane. Počas druhej svetovej vojny sa stal jednou z vedúcich osobností demokratického odboja na Slovensku. Počas Slovenského národného povstania (SNP) bol členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). V rokoch 1945 až 1948 stál na čele Demokratickej strany (DS), ktorá v parlamentných voľbách v roku 1946 dosiahla na Slovensku pozoruhodný úspech so ziskom 62 percent hlasov.

Februárový prevrat v roku 1948 ho prinútil odísť do exilu v Spojených štátoch amerických (USA), kde pokračoval v boji za demokraciu a slobodu.

Historik Marek Syrný z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre TASR uviedol: „V dobe, keď slovenskej politike dominovali ľudácky režim počas vojny a komunistická totalita po roku 1948, bol Jozef Lettrich v rokoch 1945 – 1948 najvýznamnejším predstaviteľom demokratických ideálov na Slovensku. Jeho Demokratická strana dosiahla vo voľbách v roku 1946 výrazné víťazstvo nad komunistami, čo sa českým nekomunistickým stranám nepodarilo. Bol jedným z najúspešnejších demokratických politikov v stredoeurópskom priestore.“

Jozef Lettrich sa narodil v obci Diviaky a stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Martine. V rokoch 1925 až 1929 študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako právnik a neskôr si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave.

Do politického života sa aktívne zapojil v 30. rokoch 20. storočia v Agrárnej strane pod vedením Milana Hodžu.

Syrný vysvetľuje: „Po Mníchove v roku 1938 a odchode Milana Hodžu do exilu, vnímali mladší členovia Agrárnej strany v odboji Lettricha ako jeho nástupcu. Odmietal pražský centralizmus aj slovenský autonomizmus a separatizmus. Zdôrazňoval potrebu federalizácie česko-slovenských vzťahov a presadzoval rovnoprávnosť medzi Čechmi a Slovákmi.“

Po roku 1939 bol Lettrich ako odporca ľudáckeho režimu dvakrát väznený. Neskôr prešiel do ilegality a spolupracoval s odbojovými skupinami. Zohral dôležitú úlohu pri založení Demokratickej strany.

„Bol jedným z najvýznamnejších politikov demokratického odboja počas druhej svetovej vojny a signatárom Vianočnej dohody z roku 1943, ktorá spájala demokratický a komunistický odboj. V SNP pôsobil ako podpredseda SNR a povereník školstva a osvety. Po vojne sa stal predsedom Demokratickej strany a SNR,“ dodal historik.

Po vojne sa Lettrich podieľal na rokovaniach s prezidentom Edvardom Benešom o postavení Slovenska v obnovenej republike. V parlamentných voľbách v roku 1946 dosiahla DS pod jeho vedením výrazné víťazstvo. Avšak v Česku zvíťazili komunisti a spoločne s KSS vyvíjali čoraz väčší tlak na demokratov.

Komunistický prevrat v roku 1948 zásadne ovplyvnil jeho život. Napriek tomu, že bol predsedom SNR, bol Lettrich po prevrate sledovaný políciou a hrozilo mu zatknutie. S pomocou priateľov a rodiny tajne utiekol do Rakúska a neskôr do USA.

V exile sa stal jednou z popredných osobností protikomunistického odboja. Spolu so Štefanom Osuským sa podieľal na založení Rady slobodného Československa.

Syrný zdôraznil: „V exile Lettrich presadzoval rovnoprávnosť Slovákov a Čechov v spoločnom demokratickom štáte. Bol silným odporcom sovietizácie a stál na čele organizácie združujúcej protikomunistické exily zo strednej a východnej Európy. Čelil sporom s českými exilovými politikmi kvôli ich centralistickým názorom, ako aj útokom zo strany československého komunistického režimu. Bol najvýznamnejším slovenským demokratickým politikom druhej polovice 20. storočia.“

Jozef Lettrich zomrel v roku 1969 v New Yorku. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1990 prevezené na Národný cintorín v Martine. V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad Tomáša Garrigua Masaryka. Jeho život pripomína dokumentárny film a od roku 2006 nesie jeho meno gymnázium v Martine. Odkaz Jozefa Lettricha šíri aj Nadácia Dr. Jozefa Lettricha, ktorá podporuje študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V Turčianskych Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica a má tam aj pamätnú tabuľu.