15 rokov od zverejnenia afganských dokumentov WikiLeaks

Pred pätnástimi rokmi, v júli 2010, otriasol svetom únik rozsiahleho balíka tajných vojenských záznamov z vojny v Afganistane, ktorý zverejnil portál WikiLeaks.

Content: Bratislava 25. júla (TASR) – Uplynulo 15 rokov od momentu, kedy sa meno Juliana Assangea a jeho platformy WikiLeaks navždy zapísali do dejín. V roku 2010 WikiLeaks zverejnil rozsiahly archív utajovaných dokumentov týkajúcich sa vojny v Afganistane, čo vyvolalo búrlivú medzinárodnú diskusiu a spustilo sériu udalostí, ktoré ovplyvnili život zakladateľa portálu.

V osudnú noc z 25. na 26. júla 2010 WikiLeaks publikoval viac ako 92 000 amerických vojenských záznamov mapujúcich šesť rokov konfliktu v Afganistane, od januára 2004 do decembra 2009. Tieto dokumenty odhalili detaily o vojenských operáciách, vrátane správ o útokoch na nepriateľské sily, kontroverzných postupoch pri eliminácii vodcov Talibanu a tragických prípadoch zabitia civilistov. WikiLeaks poskytol tieto citlivé informácie renomovaným médiám ako The New York Times, The Guardian a Der Spiegel, čím zabezpečil ich široké sprostredkovanie verejnosti.

Zverejnenie tajných dokumentov vyvolalo okamžitú a ostro negatívnu reakciu Bieleho domu. Americká vláda vyjadrila obavy, že únik informácií ohrozuje bezpečnosť osôb, ktoré spolupracovali s americkými silami v Afganistane, a žiadala WikiLeaks, aby zastavil publikovanie ďalších utajovaných materiálov. Napriek tomu, o niekoľko mesiacov neskôr, WikiLeaks zverejnil ďalšie státisíce dokumentov týkajúcich sa vojny v Iraku a rozsiahlu zbierku diplomatických depeší z amerických ambasád po celom svete.

Krátko po zverejnení dokumentov sa Julian Assange stal terčom vyšetrovania. V novembri 2010 na neho Švédsko vydalo medzinárodný zatykač v súvislosti s obvineniami zo sexuálnych trestných činov, ktoré mal spáchať v auguste toho istého roku. Hoci švédska prokuratúra neskôr, v roku 2019, vyšetrovanie zastavila pre nedostatok dôkazov, Assange zostával v ohrození.

Od júna 2012 do apríla 2019 sa Assange uchýlil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, obávajúc sa vydania do Švédska a následne do USA. Po tom, čo mu Ekvádor odobral azyl, ho britská polícia zatkla a Spojené štáty začali oficiálne žiadať o jeho vydanie.

Americké úrady žiadali vydanie Assangea za údajné sprisahanie a zverejnenie utajovaných dokumentov, pričom sa odvolávali na zákon o špionáži z roku 1917. V USA mu hrozil až 175-ročný trest odňatia slobody.

Mnohé mediálne organizácie, organizácie na ochranu slobody tlače a dokonca aj austrálsky parlament kritizovali stíhanie Assangea na základe zákona o špionáži, ktorý bol predtým v podobných prípadoch nepoužitý.

Po takmer 14 rokoch právnych bojov nastal zlom 26. júna 2024, keď Assange uzavrel dohodu s americkými úradmi. Pred federálnym súdom na Saipane, súčasti Spojených štátov v Tichomorí, sa priznal k porušeniu zákona o špionáži s cieľom nezákonne získať a šíriť tajné dokumenty. Súd mu uložil trest 62 mesiacov väzenia, čo zodpovedalo času, ktorý strávil vo väzbe v Spojenom kráľovstve.

Keďže si trest už odpykal, Assange sa mohol vrátiť do rodnej Austrálie. Charterové lietadlo s 52-ročným Assangeom pristálo v stredu večer 26. júna 2024 v Canberre, čím sa uzavrela dlhá a kontroverzná kapitola jeho života.