150. výročie narodenia Carla Gustava Junga, priekopníka psychológie

Pred 150 rokmi, 26. júla 1875, sa v Kesswile narodil Carl Gustav Jung, syn protestantského pastora, ktorý sa stal jednou z najvplyvnejších postáv v dejinách psychológie.

Content:

Kesswil/Bratislava 26. júla (TASR) - Carl Gustav Jung, švajčiarsky lekár, psychológ, psychiater a mysliteľ, ktorého 150. výročie narodenia si pripomíname, prekročil hranice medicíny, aby pochopil ľudskú psychiku. Jeho rozsiahle vedomosti z umenia, mytológie, náboženstva a filozofie mu umožnili hlbšie preniknúť do tajov ľudskej mysle. Intenzívne sa venoval interpretácii snov a vytvoril revolučné teórie.

Jung, ktorého Sigmund Freud považoval za svojho nástupcu, je považovaný za jedného zo zakladateľov analytickej alebo hlbinnej psychológie. Jeho prínos k určeniu príčin a liečby schizofrénie je neoceniteľný. Hoci disponoval encyklopedickými vedomosťami a ovládal viacero jazykov, vrátane latinčiny a gréčtiny, často mu vyčítali, že jeho teórie sú pre bežného človeka ťažko zrozumiteľné. Sám si to uvedomoval a priznal, že jeho knihy sú málo čítané, hoci sa snažil písať čo najzrozumiteľnejšie.

Život Carla Gustava Junga, ktorý prežil detstvo v Kleinhüningene neďaleko Bazileja, bol ovplyvnený samotárskym detstvom a zložitým vzťahom medzi rodičmi. Ako jedináčik až do príchodu sestry, bol citlivým a samotárskym chlapcom s bohatou fantáziou, ktorý sa uzatváral do vlastného sveta. Napätá atmosféra v rodinnom dome ho poznačila natoľko, že o nej hovoril aj ako uznávaný psychiater.

Hoci sa predpokladalo, že pôjde v šľapajach svojho otca a starého otca z matkinej strany a stane sa protestantským pastorom, Jung sa rozhodol pre štúdium medicíny. Filozofia a medicínske poznatky ho fascinovali natoľko, že sa rozhodol stať sa psychiatrom. V rokoch 1895 až 1900 študoval na univerzite v Bazileji a v roku 1902 získal magisterský titul na univerzite v Zürichu.

V roku 1900 sa stal členom tímu Burghölzhovho ústavu pri zürišskej univerzite pod vedením Eugena Bleulera, priekopníka v oblasti duševných chorôb a autora pojmu schizofrénia. Jung sa venoval skúmaniu snov, preludov a halucinácií pacientov pomocou asociačných testov. Jeho výskumy mu priniesli uznanie v odborných kruhoch a viedli k spolupráci so Sigmundom Freudom. Freud bol nadšený Jungovou prácou o slovných asociáciách, ale ich spolupráca trvala len päť rokov (1907-1912).

Rozkol medzi Jungom a Freudom bol spôsobený nielen odlišnými povahami, ale aj Freudovou neústupnosťou v otázke sexuálneho pôvodu neuróz. K rozchodu prispela aj Jungova práca "Premeny a symboly pohlavného pudu" (1912), v ktorej sa dištancoval od Freudových teórií. V roku 1914 Jung rezignoval na funkciu prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti.

Jung rozdelil ľudí do dvoch základných skupín: extroverti a introverti. Okrem toho rozlíšil štyri funkcie mysle: myslenie, cítenie, vnímanie a intuícia, pričom v každej osobnosti prevláda jedna alebo viacero z nich. Výsledky svojich výskumov publikoval v roku 1921 v knihe "Psychologické typy".

Sny boli pre Junga dôležitou témou, ktorú sa snažil vedecky študovať. Rozvinul teóriu kolektívneho nevedomia, oblasti mysle, z ktorej pochádzajú skúsenosti ovplyvňujúce snívanie. Túto teóriu spojil s teóriou archetypov, ktorú považoval za kľúčovú pre štúdium psychológie náboženstva. Jung veril, že kresťanské náboženstvo je súčasťou historického procesu nevyhnutného pre vývoj vedomia.

V rokoch 1934-1941 pôsobil ako profesor psychológie na Federálnej polytechnickej univerzite v Zürichu a v roku 1943 na univerzite v Bazileji. Jeho skoršie názory o výnimočnom postavení nemeckého národa v Európe boli neskôr zneužité nacistickou propagandou. Junga pre jeho niektoré, nesprávne pochopené postoje, mylne považovali za sympatizanta antisemitizmu a nacizmu.

Jeho priateľstvá s židovskými vedcami a verejné odsúdenie nacistickej ideológie v roku 1941 svedčia o tom, že nebol antisemita ani sympatizant nacizmu.

Od roku 1903 bola Jungovou manželkou Emma Rauschenbachová, dcéra bohatého priemyselníka, s ktorou mal päť detí. Legendárny mysliteľ mal aj niekoľko mimomanželských vzťahov a Freudovi v liste napísal, že predpokladom dobrého manželstva je výsada byť neverný.

Carl Gustav Jung, ktorého neodmysliteľnou spoločníčkou bola fajka, zomrel 6. júna 1961 v Küsnachte vo veku 85 rokov.

Jeho dom v Küsnachte, známy ako Bollingenská veža, ktorú začal stavať v roku 1923, slúži ako múzeum Carla Gustava Junga a knižnica. Podľa Bollingenskej veže vznikla v roku 1945 v Spojených štátoch amerických Bollingenská nadácia, ktorá udeľuje cenu za poéziu.