155. výročie narodenia Štefana Baniča, vynálezcu padáku

Hoci jeho patentovaný dizajn nebol nikdy masovo použitý, Baničov prínos k vývoju leteckej bezpečnosti je neodškriepiteľný.

Content: Smolenice/Bratislava – Uplynulo 155 rokov od narodenia Štefana Baniča, rodáka zo Smoleníc, ktorého meno sa spája s jedným z prvých funkčných modelov padáku. Hoci jeho životopis bol dlho neznámy, dnes patrí k významným postavám slovenskej histórie.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes súčasť Smoleníc). Po ukončení základnej školy pracoval na rôznych miestach, vrátane statku grófa Pálffyho a neskôr ako murár pri stavbe Smolenického zámku. Kvôli zlej ekonomickej situácii a tlaku maďarizácie sa v roku 1907 rozhodol emigrovať do Spojených štátov amerických, podobne ako tisíce ďalších Slovákov.

V Amerike pracoval v rôznych odvetviach, od farmárčenia až po baníctvo, a nakoniec sa usadil v Greenville v štáte Pensylvánia. Impulzom k vynájdeniu padáku sa stala letecká nehoda, ktorej bol svedkom v roku 1912. Banič si uvedomil potrebu zariadenia, ktoré by pilotom umožnilo prežiť pád z lietadla.

Na rozdiel od vtedajších prototypov, Baničov padák pripomínal skôr teleskopický dáždnik pripevnený k hrudníku. Jeho konštrukcia využívala systém pružín a rebrovitých tyčiek, ku ktorým bola pripevnená plachta. Tento systém umožňoval regulovať rýchlosť klesania a ovplyvňovať miesto pristátia.

Po štyroch mesiacoch vývoja Banič predložil svoj prototyp americkému letectvu. Bol vyzvaný, aby ho osobne otestoval. Verejná demonštrácia sa konala 3. júna 1914 pred zástupcami patentového úradu a leteckého zboru americkej armády. Banič úspešne zoskočil zo strechy Cairo Apartment Building vo Washingtone D.C., vtedajšej jednej z najvyšších budov v meste (približne 50 metrov).

Hovorí sa, že neskôr uskutočnil aj zoskok z lietadla vo výške 600 metrov. Krátko na to, 25. augusta 1914, mu bol udelený americký patent číslo 1 108 484.

Dodnes nie je celkom jasné, či americká armáda Baničov patent odkúpila, alebo mu ho vynálezca daroval. Chýbajú jednoznačné dôkazy o finančnom zisku z jeho vynálezu. Po návrate na Slovensko v roku 1920 žil skromným životom a pracoval ako murár.

Hoci Baničov padák nebol nikdy masovo využívaný počas prvej svetovej vojny, americká armáda uprednostnila zložitejšie modely s ručným otváraním, jeho prínos k vývoju leteckej bezpečnosti je nesporný. Jeho práca položila základy pre neskoršie inovácie a moderné technológie, ktoré výrazne zvýšili bezpečnosť letectva.

Okrem vynálezu padáku sa Štefan Banič po návrate domov zapojil aj do objavovania jaskyne Driny v Malých Karpatoch v roku 1929.

Štefan Banič zomrel 2. januára 1941 v Smolenickej Novej Vsi. Jeho pamiatku pripomínajú pamätníky, pamätné tabule a pamätná izba v Múzeu Molpír. V roku 2020 vydala Národná banka Slovenska zberateľskú euromincu pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Živá socha Štefana Baniča bola súčasťou Národného dňa Slovenska na Expo 2025 v japonskej Osake.

Zdroje: https://www.smithsonianmag.com, https://www.uspto.gov/