16. september: Deň, kedy chránime náš ozónový štít
Už od roku 1994 si 16. septembra pripomíname dôležitosť ochrany ozónovej vrstvy. Ako sa nám darí ju chrániť a prečo je to také dôležité?
Ozónová vrstva, životne dôležitá pre život na Zemi, sa nachádza vo výške 10 až 50 km nad našimi hlavami.
Content: New York 15. septembra (TASR) – Svet si každoročne 16. septembra pripomína Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, vyhlásený Organizáciou Spojených národov (OSN) v roku 1994. Tento deň je venovaný spomienke na prijatie Montrealského protokolu, kľúčovej dohody z 16. septembra 1987. Aktuálny slogan, "Od vedy ku globálnym opatreniam", zdôrazňuje význam vedeckých poznatkov pre prijímanie celosvetových opatrení. Generálny tajomník OSN António Guterres pripomína, že pokrok je možný, ak budeme rešpektovať vedecké poznatky.
Už pred štyridsiatimi rokmi, konkrétne 22. marca 1985, 28 krajín podpísalo Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy. Tento dohovor predstavoval prvý krok k ochrane ľudstva a planéty pred nebezpečným UV žiarením, ktoré preniká cez oslabenú ozónovú vrstvu.
Následne, na základe nových vedeckých zistení, bol prijatý Montrealský protokol, ktorý sa stal akýmsi "výkonom" Viedenského dohovoru. Po jeho prijatí sa začalo s postupným vyraďovaním freónov, umelých chemikálií, ktoré sa používali v chladničkách a sprejoch, čím sa odštartoval proces obnovy ozónovej vrstvy.
Tento protokol a samotný dohovor sú nenahraditeľné pre monitorovanie stavu ozónu, UV žiarenia a látok, ktoré ozónovú vrstvu poškodzujú. Podľa OSN sú ukážkovým príkladom toho, ako vedecké poznatky môžu viesť ku globálnym opatreniam.
Už v roku 1974 vedci Frank Sherwood Rowland (USA) a Mario José Molina (Mexiko) upozornili na hroziace nebezpečenstvo straty ozónovej vrstvy v odbornej štúdii publikovanej v časopise Nature. Predpovedali, že vplyvom ľudskej činnosti sa vrstva chrániaca Zem pred škodlivým slnečným žiarením "stratí" do 75 rokov. V roku 1995 získali Rowland a Molina, spolu s holandským chemikom Paulom Josefom Crutzenom, Nobelovu cenu za chémiu.
Ozónová vrstva sa nachádza vo výške 10 až 50 kilometrov nad zemským povrchom. Ak by sa všetok ozón v tejto vrstve stlačil, vytvoril by tenký "obal" s hrúbkou len tri milimetre. Ozón (O3) v stratosfére absorbuje ultrafialové žiarenie typu C a zoslabuje účinky ultrafialového žiarenia typu B. Zvýšený prienik UV-B žiarenia cez ozónovú vrstvu predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie a negatívne ovplyvňuje ekosystémy.
V priebehu posledných desaťročí vedci potvrdili, že ozónová vrstva v stratosfére sa stenčuje v dôsledku rozvoja civilizácie. K úbytku ozónu prispievali plyny a látky používané ako chladivá v chladničkách a klimatizáciách, ako hnacie plyny v kozmetických sprejoch a ako zložky v hasiacich prístrojoch.
Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol boli neskôr doplnené o dodatky, ktoré sú pomenované podľa miest, kde boli prijaté: Londýnsky (1990), Kodanský (1992), Montrealský (1997) a Pekinský (2001).
Na 28. schôdzi strán Montrealského protokolu bol v roku 2016 v Kigali, v Rwande, schválený Kigalský dodatok. Účastníci sa zaviazali do roku 2050 postupne ukončiť používanie fluórovaných uhľovodíkov (HFC), ktoré sa používajú najmä ako chladivá v klimatizačných zariadeniach a chladničkách. Tento dodatok nadobudol platnosť 1. januára 2019.