17. október: Svetový deň boja proti chudobe – Prečo je dôležitý?
Prečo si pripomíname tento deň? Odhaľujeme príčiny chudoby, jej dopad na ľudské práva a ako ju môžeme spoločne prekonať.
Svet si 17. októbra pripomína Medzinárodný deň za odstránenie chudoby, deň spojený s odkazom kňaza Josepha Wresinského, bojovníka za práva chudobných.
Content:
New York/Bratislava 17. októbra (TASR) – Tohtoročný Medzinárodný deň za odstránenie chudoby sa zameriava na boj proti sociálnemu a inštitucionálnemu útlaku prostredníctvom úcty a aktívnej podpory rodín. OSN tento deň oficiálne ustanovila v roku 1992, aby zvýšila povedomie o problémoch hladu, chudoby a nedostatku vzdelania.
Význam dátumu pramení z iniciatívy francúzskeho kňaza Josepha Wresinského (1917-1988), ktorý zasvätil svoj život boju za práva ľudí žijúcich v chudobe. Na jeho podnet sa 17. októbra 1987 zhromaždilo na parížskom námestí Trocadéro 100 000 ľudí z rôznych sociálnych vrstiev a krajín, aby spoločne žiadali rešpektovanie ľudských práv pre všetkých.
Na tomto symbolickom mieste, kde bola v roku 1948 podpísaná Všeobecná deklarácia ľudských práv, bola odhalená pamätná tabuľa venovaná obetiam hladu, nevedomosti a násilia. Na tabuli je vyrytý Wresinského citát: „Tam, kde ľudia žijú v chudobe, sú porušované ľudské práva. Spojiť sily pre ich ochranu je našou svätou povinnosťou.“
Chudoba bráni ľuďom v uplatňovaní základných práv, ako je právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a dôstojné bývanie. Nedostatok finančných prostriedkov ich vylučuje zo spoločnosti a obmedzuje ich možnosti. Bez prístupu k vzdelaniu je obmedzená aj ich účasť na verejnom živote a rozhodovaní.
Generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil: „Chudoba nie je individuálnym zlyhaním, ale systémovým problémom, ktorý popiera ľudskú dôstojnosť a práva.“ Dodal, že chudoba má mnoho podôb, od hladujúcich detí až po osamelé matky a ľudí bez domova. OSN považuje boj proti chudobe za jeden z kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
Chudoba definuje jednotlivcov, skupiny a rodiny, ktorých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú natoľko obmedzené, že im bránia viesť život, ktorý spoločnosť považuje za minimálne akceptovateľný. Miera chudoby sa meria pomocou ukazovateľov, ktoré sledujú, ktoré základné potreby si ľudia v chudobe nemôžu dovoliť.
Podľa Slovenskej siete proti chudobe medzi tieto ukazovatele patrí napríklad schopnosť platiť za bývanie, dovolenka mimo domu raz ročne, konzumácia mäsa každý druhý deň, vlastníctvo televízora, práčky, auta, počítača, pripojenie na internet, dostatočné vykurovanie a dva páry vhodnej obuvi.
Podľa údajov Eurostatu bolo v roku 2024 v krajinách EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí, čo predstavuje 21 % populácie EÚ. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Bulharsku (30,3 %), zatiaľ čo najnižšie v Česku (11,3 %). Na Slovensku trpelo v minulom roku chudobou podľa Štatistického úradu SR 980 000 ľudí, čo predstavuje 18,3 % populácie.
Chudoba na Slovensku rastie už štvrtý rok po sebe. Najvyššia miera bola zaznamenaná v Prešovskom kraji (28 %), zatiaľ čo najnižšia v Bratislavskom kraji (8,6 %). Najviac ohrozené sú samoživiteľské rodiny. K chudobe prispievajú faktory ako vojnové konflikty, klimatické zmeny, nízke vzdelanie, vysoká nezamestnanosť, nevhodné bývanie, zdravotné problémy a automatizácia.
Na Slovensku aktívne pôsobia občianske združenia, ktoré sa venujú problematike chudoby. Podieľajú sa na tvorbe legislatívy a poskytujú priamu pomoc jednotlivcom a komunitám. Medzi tieto organizácie patria napríklad Cesta von, Vagus a Slovenská sieť proti chudobe.
