2. október: Svet si pripomína Medzinárodný deň nenásilia

Nenásilie, alebo tiež nenásilný odpor, je filozofia a stratégia, ktorá odmieta násilie ako prostriedok na dosiahnutie spoločenských a politických zmien.

Content: New York/Bratislava 2. októbra (TASR) – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo v roku 2007 deň narodenia Mahátmu Gándhího, 2. október, za Medzinárodný deň nenásilia. Rezolúcia 61/271, ktorá bola prijatá 15. júna 2007, vyzýva na šírenie myšlienok nenásilia prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia verejnosti.

Indický minister zahraničných vecí Ánand Šarma v roku 2007 zdôraznil, že široká podpora rezolúcie, ktorú sponzorovalo 140 krajín, svedčí o univerzálnej úcte ku Gándhího osobnosti a o trvalej aktuálnosti jeho filozofie.

Šarma citoval Gándhího slová: „Nenásilie je najväčšia sila, ktorou ľudstvo disponuje. Je mocnejšia než akákoľvek ničivá zbraň, ktorú kedy ľudská vynaliezavosť vytvorila.“

Nenásilie, ako princíp odmietajúci fyzické násilie pri dosahovaní spoločenských cieľov, sa stalo dôležitou stratégiou pre hnutia za sociálnu spravodlivosť po celom svete. Táto forma boja, často nazývaná "politika obyčajných ľudí", oslovila mnohých.

Hoci sa nenásilie často zamieňa s pacifizmom, od polovice 20. storočia ho prevzali mnohé hnutia usilujúce sa o spoločenské zmeny, ktoré sa však prioritne nezameriavajú na odpor voči vojne. Teória nenásilia vychádza z presvedčenia, že moc vládcov závisí od súhlasu ovládaných, ktorí majú právo odoprieť tento súhlas a spoluprácu prostredníctvom nenásilného odporu.

Mahátma Gándhí, narodený ako Móhandás Karamčand Gándhí 2. októbra 1869, študoval právo v Londýne. Neskôr odišiel do Južnej Afriky, kde strávil 21 rokov. Tam sa formovali jeho politické a osobné názory, vrátane filozofie nenásilného odporu.

Vo svojej knihe Hind svarádž z roku 1909 argumentoval, že britská vláda v Indii prežíva len vďaka spolupráci Indov. Ak by Indovia prestali spolupracovať a vyhlásili by občiansku neposlušnosť, britská vláda by sa zrútila.

Po návrate do Indie v roku 1915 sa Gándhí stal popredným vodcom indického národného hnutia za nezávislosť. Od roku 1920 viedol stranu Indický národný kongres a pretvoril ju na masové politické hnutie.

Cieľom strany bolo dosiahnuť úplnú nezávislosť od Spojeného kráľovstva prostredníctvom nenásilných metód. Gándhího filozofia nenásilnej občianskej neposlušnosti (satjágraha) nakoniec viedla k ukončeniu britského kolonializmu.

India získala nezávislosť 15. augusta 1947, ale Gándhí nesúhlasil s rozdelením krajiny na náboženskom princípe, pretože presadzoval náboženskú toleranciu.

Mahátma Gándhí, bojovník proti násiliu, zomrel rukou vraha. 30. januára 1948 ho počas cesty na modlitebné zhromaždenie v Dillí zastrelil hinduistický fanatik Náthurám Gódsé.

Albert Einstein o Gándhím povedal: „Nasledujúce generácie len sotva uveria, že po zemi mohol vôbec niekedy chodiť takýto človek z mäsa a kostí.“

Geir Lundestad, bývalý riaditeľ Nórskeho Nobelovho inštitútu, v roku 2006 vyhlásil, že najväčším opomenutím v histórii Nobelovej ceny za mier je, že ju Gándhí nikdy nedostal. Dodal, že Gándhí sa bez Nobelovej ceny za mier zaobíde, ale je otázne, či sa bez Gándhího zaobíde Nobelov výbor.