20. výročie: Hurikán Katrina, tragédia New Orleans
Pred 20 rokmi hurikán Katrina zdevastoval New Orleans. Pripomeňte si jednu z najhorších prírodných katastrof v histórii USA a jej dopad na mesto a jeho obyvateľov.

Dve desaťročia po ničivom zásahu hurikánu Katrina pretrvávajú spory o presný počet obetí, pričom odhady sa pohybujú medzi 1200 a 1800. Značnú časť tvorili tí, ktorí zomreli na následky chorôb a nedostupnosti lekárskej starostlivosti.
Content: Bratislava/New Orleans 29. augusta (TASR) – Hurikány sú v Severnej a Strednej Amerike bežné, no Katrina sa vryla do pamäti pre svoju ničivú silu a obrovský počet obetí. Už v nedeľu 28. augusta 2005 Národné centrum pre hurikány varovalo: „Intenzitou sa vyrovnáva hurikánu Camille z roku 1969, je však rozsiahlejšia.“
Nasledujúci deň sa Katrina stala jednou z najväčších prírodných katastrof v dejinách Spojených štátov. V období od 23. do 30. augusta 2005 si vyžiadala viac ako 1800 životov. Väčšina obetí zahynula po tom, čo sa pretrhli ochranné hrádze v New Orleans. Od tejto tragédie, jednej z najhorších prírodných katastrof 21. storočia, uplynulo už 20 rokov.
Pre ilustráciu, hurikán Camille z roku 1969, na ktorý sa odvolávali varovania, si vyžiadal 280 obetí. Medzi ničivé hurikány patril aj Jeanne zo septembra 2004, ktorý zasiahol najmä Haiti a pripravil o život viac ako 3000 ľudí.
Katrina vznikla ako tropická cyklóna 23. augusta 2005 v Atlantickom oceáne neďaleko Bahám. S vetrom s rýchlosťou 129 km/h prešla cez Floridu, v Miami vyvracala stromy a zabila dvoch ľudí. Následne Katrina prechodne zoslabla, ale nad Mexickým zálivom opäť nabrala silu. Jej plocha pokrývala takmer celý záliv. Morské vlny dosahovali výšku takmer 6 metrov a vietor dosahoval rýchlosť 257 km/h, v nárazoch až 400 km/h.
Tlak v strede cyklóny klesol na 904 hektopaskalov, čo je jedna z najnižších historicky zaznamenaných hodnôt. Pre porovnanie, v miernych zemepisných šírkach je bežný tlak v strede cyklóny okolo 970 hPa, zriedka menej. Absolútne najnižšia hodnota v strede hurikánu bola nameraná pri hurikáne Wilma v roku 2005 – 882 hPa.
Južné pobrežie USA zasiahla Katrina 29. augusta 2005. Spôsobila obrovské zdvihnutie hladiny mora, ktoré zdevastovalo pobrežie Mississippi. V New Orleans, ktorého veľká časť leží pod úrovňou mora, došlo k rozsiahlemu narušeniu systému hrádzí. V tom čase malo mesto 480 000 obyvateľov, ktorým úrady nariadili povinnú evakuáciu. Napriek tomu v meste zostalo približne 100 000 ľudí, prevažne starších alebo sociálne slabších, ktorí nemali kam ísť. Ráno 29. augusta sa pretrhla hrádza a ulice začala zaplavovať voda. Postupne sa zrútilo približne 50 bariér a 80 percent mesta sa ocitlo pod vodou.
New Orleans bol v krízovom režime do 2. septembra. Dni po búrke sa v zatopených uliciach nachádzali telá a tisíce preživších čakali na záchranu na strechách svojich domov. V Mississippi prichádzala pomoc tak pomaly, že miestne noviny Sun Herald uverejnili na titulnej strane výzvu úradom: "Pomôžte nám ihneď!".
Guvernér Mississippi Phil Bryant však tvrdí, že administratívu vtedajšieho prezidenta Georga Busha mladšieho nemožno viniť za túto tragédiu. "Myslím si, že odviedol obrovský kus dobrej práce. Bola to strašná udalosť, na ktorú nikto nebol pripravený," povedal Bryant. Washington vyčlenil na obnovu postihnutých oblastí 140 miliárd dolárov.
Počet priamych a nepriamych obetí hurikánu bol predmetom diskusií, odhady sa pohybovali od 1200 do 1800, pričom značnú časť tvorili ľudia, ktorí podľahli chorobám a nedostupnosti lekárskej starostlivosti. Niekoľko stoviek ľudí sa utopilo. Odhaduje sa, že Katrina pripravila okolo 400 000 ľudí o strechu nad hlavou.
Zástupca generálneho tajomníka OSN pre koordináciu humanitárnych aktivít Jan Egeland označil hurikán za jednu z najničivejších prírodných katastrof v dejinách, horšiu ako zemetrasenie a cunami v juhovýchodnej Ázii. Len vďaka dobrej príprave a rýchlej evakuácii si Katrina nevyžiadala toľko obetí ako cunami, ktoré si vyžiadalo približne 180 000 životov.
Počas funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa jeho administratíva rozhodla o prepúšťaní zamestnancov Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), vrátane tzv. lovcov hurikánov. Tento krok vyvolal medzi odborníkmi nesúhlas.
Bývalý šéf NOAA admirál Tim Gallaudet, ktorý viedol NOAA počas prvého Trumpovho volebného obdobia, varoval, že prepúšťanie ovplyvní bezpečnosť letov, lodnej dopravy a bezpečnosť bežných Američanov. „V ohrození sú ľudské životy,“ uviedol admirál. Agentúra NOAA tvorí denné predpovede v 122 pobočkách a vydáva výstrahy pred tornádami, hurikánmi, cunami, lesnými požiarmi a povodňami.
noaa.gov, nasa.gov, nationalgeographic.cz, ceskatelevize.cz