23. september: Svetový deň posunkových jazykov – oslava komunikácie
Pripomeňme si dôležitosť posunkových jazykov pre nepočujúcich a ich kultúru. Prečo je tento deň taký dôležitý?
Svet si 23. septembra pripomína dôležitosť posunkových jazykov, v deň výročia založenia Svetovej federácie nepočujúcich (WFD) v roku 1951.
Content: Každoročne 23. septembra si pripomíname Medzinárodný deň posunkových jazykov, deň venovaný oslave a podpore jazykovej rozmanitosti a práv nepočujúcich. Tento deň je úzko spojený s dátumom 23. septembra 1951, kedy bola v Ríme založená Svetová federácia nepočujúcich (WFD). Tohtoročná téma, ktorú stanovila WFD, zdôrazňuje prepojenosť medzi právami na posunkový jazyk a základnými ľudskými právami: „Bez práv na posunkový jazyk neexistujú ľudské práva".
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo Medzinárodný deň posunkových jazykov v roku 2017, aby zvýšilo povedomie o jedinečnej kultúre a identite nepočujúcich a aby posilnilo ich postavenie v spoločnosti. WFD, globálna organizácia, združuje neziskové organizácie a asociácie zo 133 krajín a neúnavne bojuje za práva nepočujúcich na celom svete. Tento deň je súčasťou Medzinárodného týždňa nepočujúcich, ktorý sa každoročne oslavuje v poslednom septembrovom týždni od roku 2009. Prvý Medzinárodný deň posunkových jazykov sa konal v roku 2018.
Hlavným cieľom tohto dňa je podpora komunity nepočujúcich. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije na svete približne 72 miliónov ľudí s poruchou sluchu, ktorí používajú viac ako 300 rôznych národných posunkových jazykov. Hoci existuje aj medzinárodný posunkový jazyk, nie všetci nepočujúci ho ovládajú.
História posunkových jazykov je čiastočne zahalená tajomstvom. Už Aristoteles sa zaoberal otázkou hluchoty, no mylne veril, že nepočujúci sú nevzdelávateľní. Až v 16. storočí taliansky učenec Girolamo Cardano vyvrátil tento názor a dokázal, že sluch nie je nevyhnutný pre myslenie a že nepočujúci sa môžu vzdelávať.
Za priekopníka v oblasti vzdelávania nepočujúcich sa považuje francúzsky kňaz Charles-Michel de l'Épée (1712-1789). Zistil, že znaková reč používaná komunitou nepočujúcich je neúplná, a preto vytvoril systém znakov pre predložky, členy a pomocné slovesá francúzskeho jazyka. Jeho metóda, známa ako francúzska metóda, sa stala základom pre výučbu posunkového jazyka.
V roku 1760 de l'Épée založil v Paríži prvú bezplatnú školu pre nepočujúcich v Európe. Cisár Jozef II. bol inšpirovaný týmto príkladom a založil prvý ústav pre nepočujúcich vo Viedni v roku 1779. Neskôr nasledovali ďalšie krajiny. Na Slovensku bola prvá škola pre hluchonemých založená v Liptovskom Mikuláši v roku 1835 a o rok neskôr v Bratislave.
Je dôležité si uvedomiť, že každý národ má svoj vlastný posunkový jazyk. Slovenský posunkový jazyk sa líši od francúzskeho, anglického a nemeckého. Osvojenie si posunkového jazyka je rovnako náročné ako učenie sa hovoreného cudzieho jazyka.
Posunkové jazyky nie sú jednoduchou vizualizáciou hovorených jazykov. Slovenský posunkový jazyk má vlastnú gramatiku, ktorá sa líši od gramatiky slovenského jazyka. Existuje aj posunkovaná slovenčina, ktorá kombinuje gramatiku a slová slovenského jazyka s posunkami. Pri posunkovanej slovenčine sa posunky sprevádzajú slovami, či už vyslovenými alebo odčítanými z pier.
Posunkový jazyk a posunková reč sú dva odlišné pojmy. Jazyk je systém znakov, zatiaľ čo reč je individuálna realizácia tohto systému. V posunkovom jazyku je dokonca možné spievať pomocou umeleckých posunkov, ktoré sa líšia od bežných posunkov používaných v každodennej komunikácii.
Podľa WHO žije na svete až 1,5 miliardy ľudí s určitým stupňom straty sluchu. Odhaduje sa, že jedno z 200 detí sa narodí s poruchou sluchu alebo ju získa krátko po narodení. Deti v chudobných krajinách sú najviac ohrozené stratou sluchu v dôsledku chorôb ako osýpky, mumps, rubeola, meningitída alebo ušné infekcie. Strata sluchu hrozí aj každému tretiemu človeku vo veku nad 65 rokov.
Alarmujúce je, že až 1,1 miliardy ľudí vo veku od 12 do 35 rokov ohrozuje svoj sluch vystavovaním sa nadmernému hluku, napríklad na koncertoch, športových podujatiach a počúvaním hudby príliš nahlas. Dlhodobé a pravidelné vystavovanie sa hlasným zvukom môže viesť k nezvratnej strate sluchu.
