29. október: Pamätný deň venovaný Ľudovítovi Štúrovi

Významný jazykovedec, politik a národný buditeľ Ľudovít Štúr zohral kľúčovú rolu v slovenskom národnom hnutí 19. storočia a v kodifikácii spisovnej slovenčiny.

Content: Bratislava – Od roku 1996 si Slovensko 29. októbra pripomína Deň narodenia Ľudovíta Štúra, významného politika, spisovateľa, pedagóga, novinára a kodifikátora spisovnej slovenčiny, ako pamätný deň.

Štúr, vedúca osobnosť štúrovského hnutia, bol všestrannou osobnosťou, ktorá sa výrazne zaslúžila o rozvoj slovenského národného povedomia. Okrem kodifikácie spisovnej slovenčiny založil Slovenské národné noviny a v roku 1848 sa podieľal na vzniku Slovenskej národnej rady, prvého národnopolitického orgánu Slovákov.

Zákon, ktorý zaradil Deň narodenia Ľudovíta Štúra medzi pamätné dni, schválila Národná rada SR v apríli 1996 na základe návrhu Legislatívnej rady vlády SR. Tým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Hoci niektoré zdroje uvádzajú ako dátum Štúrovho narodenia 28. október, tradične sa pripomína 29. október, deň jeho krstu v Uhrovci. V tejto obci sa neskôr narodil aj Alexander Dubček, s ktorým Štúra spájala nielen pevnosť v zásadách, ale aj tragický osud.

Literárny historik Augustín Maťovčík upozornil na nejednotnosť v dátume narodenia Štúra. Táto téma bola predmetom diskusií aj na vedeckom seminári v roku 2010, ktorý sa konal v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre.

Odborná literatúra uvádza dva dátumy narodenia: 28. október 1815 (rodinná tradícia) a 29. október 1815 (záznam v matrike pokrstených). Pavel Horváth, znalec genealógie Štúrovcov, pripisoval túto nejednotnosť Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, ktorý v Štúrovom životopise uviedol dátum krstu ako dátum narodenia.

Štúr sám uvádzal 28. október ako dátum svojho narodenia. Napriek tomu sa v odbornej literatúre a popularizačných materiáloch bežne uvádzajú oba dátumy. Na pôvodnom náhrobníku v Modre bol dokonca uvedený dátum 22. október 1815.

Štúr pochádzal z evanjelickej učiteľskej rodiny a vzdelanie získal v Bratislave a Halle. Počas štúdií sa aktívne zapájal do činnosti Spoločnosti česko-slovenskej a stal sa významnou osobnosťou medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí prvá gramatika spisovnej slovenčiny založená na stredoslovenskom nárečí, Slovenské národné noviny, ktoré redigoval v rokoch 1845-1848, a jeho pôsobenie ako poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Po revolúcii v rokoch 1848-1849 žil v ústraní v Modre, kde v roku 1856 zomrel.

Na počesť Ľudovíta Štúra udeľuje prezident SR od roku 1994 Rad Ľudovíta Štúra. V roku 2026 bude do kín uvedený nový film o jeho živote, v ktorom si hlavné úlohy zahrajú Lukáš Pelč a Ivana Kološová. Film s podporou Audiovizuálneho a Literárneho fondu prinesie na plátna príbeh tohto významného slovenského dejateľa.