29. september: Deň boja proti plytvaniu potravinami

Správa OSN z roku 2024 poukazuje na alarmujúci fakt, že v teplejších klimatických pásmach domácnosti vyprodukujú viac potravinového odpadu.

Content:

Bratislava, 28. september (TASR) – V Európskej únii sa každoročne vyhodia desiatky miliónov ton jedla. Celosvetový rozsah plytvania je obrovský, a preto Organizácia Spojených národov vyhlásila 29. september za Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a znižovaní plytvania. Toto rozhodnutie, prijaté 19. decembra 2019, má za cieľ upriamiť pozornosť na tento globálny problém, ktorý je súčasťou Cieľov udržateľného rozvoja OSN.

Cieľom tohto dňa je podpora efektívnejšieho hospodárenia s potravinami, lepšie plánovanie nákupov a zodpovednejší prístup k životnému prostrediu. Okrem zvyšovania povedomia sa hľadajú riešenia na všetkých úrovniach, od výroby až po dodávateľské reťazce.

Štatistiky OSN hovoria, že zatiaľ čo každý jedenásty človek na svete trpí hladom, tony jedla sa denne strácajú alebo vyhadzujú. Zníženie strát a plytvania potravinami je nevyhnutné, najmä s ohľadom na rastúcu populáciu. Približne 13,2 % potravín sa stratí už počas prepravy a spracovania, predtým ako sa dostanú do obchodov. Odhaduje sa, že až 19 % celkovej produkcie končí ako odpad v domácnostiach, reštauráciách a obchodoch.

"Zatiaľ čo hladuje odhadom 735 miliónov ľudí, straty a plytvanie jedlom sú zodpovedné za 8 až 10 % emisií skleníkových plynov a patria medzi hlavné zdroje metánu. Domácnosti denne vyhodia viac ako miliardu porcií jedla, ktoré by sa dali zjesť – to je 1,3 porcie pre každého hladujúceho človeka na svete," uvádza sa v správe OSN. Financovanie projektov zameraných na znižovanie plytvania a podporu zdravého stravovania s nízkou uhlíkovou stopou je nedostatočné.

Správa OSN z roku 2024 odhaľuje, že v krajinách s horúcou klímou sa v domácnostiach vyprodukuje viac potravinového odpadu. Dôvodom môže byť vyššia spotreba čerstvých potravín s nejedlými časťami a nedostatočná chladiaca infraštruktúra. Vysoké teploty a suchá komplikujú skladovanie, spracovanie, prepravu a predaj potravín, čo vedie k stratám a plytvaniu.

V krajinách so strednými príjmami existujú rozdiely medzi mestami a vidiekom – na vidieku sa zvyčajne plytvá menej. Dôvodom môže byť využívanie zvyškov ako krmiva pre zvieratá alebo na kompostovanie. Preto sa odporúča zamerať sa na znižovanie potravinového odpadu a podporu obehového hospodárstva predovšetkým v mestách.

Na Slovensku vyhadzuje jedlo aspoň raz týždenne 37 % ľudí. Najčastejšie je to kvôli pokazeným potravinám (51 %) a uplynutému dátumu spotreby (takmer 40 %), vyplýva z prieskumu spoločnosti Munch, ktorá spája potravinárske podniky a spotrebiteľov s cieľom znížiť plytvanie.

Mladí ľudia (18 – 35 rokov) plytvajú viac – takmer 50 % z nich vyhodí jedlo aspoň raz týždenne. Je to paradoxné, pretože práve táto generácia deklaruje záujem o udržateľnosť, no v praxi plytvá častejšie ako staršie generácie.

Podľa Eurostatu si v EÚ približne 42 miliónov ľudí nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Na Slovensku má s týmto problém približne každý šiesty človek (17,1 %), čo je odhadom 920 tisíc ľudí. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia – plnohodnotné jedlo si nemôže dovoliť 39,8 % z nich, čo je najviac v EÚ.

Od roku 2005 pomáha situáciu riešiť Potravinová banka Slovenska. Získava potraviny od obchodných reťazcov, potravinárskeho priemyslu a drobných pestovateľov, organizuje zbierky potravín a propaguje tému neplytvania. Zabezpečuje skladovanie a bezplatnú distribúciu darovaných potravín organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi.