30. výročie tragédie vo VSŽ: Spomienka na 11 obetí
Spomíname si na najhoršiu haváriu v histórii VSŽ, ktorá v roku 1995 pripravila o život 11 ľudí a stovky ďalších ohrozila. Aké opatrenia boli prijaté, aby sa tragédia neopakovala?
            Pred tromi desaťročiami otriasol Východoslovenské železiarne výbuch počas zvárania, ktorý si vyžiadal životy jedenástich ľudí.
Content: Košice/Bratislava 27. októbra (TASR) – Od spustenia výroby železa v košických železiarňach, ktoré sa začalo 1. júna 1965, uplynulo 30 rokov, keď sa Východoslovenské železiarne (VSŽ) stali dejiskom tragickej udalosti. Výbuch na potrubí, spojený s únikom vysokopecného plynu, pripravil o život 11 osôb a viac ako 300 ľudí potrebovalo lekársku pomoc. V pondelok si pripomíname 30. výročie tejto najväčšej tragédie, ktorá postihla VSŽ, dnes známe ako U. S. Steel Košice.
História košického hutníckeho závodu sa začala písať 1. apríla 1959, kedy bola podpísaná zakladacia listina a vznikol národný podnik Východoslovenské železiarne. Samotná výstavba odštartovala 4. januára 1960. Prvá vysoká pec bola dokončená a spustená do prevádzky 1. júna 1965. V nasledujúcich rokoch pribudli ďalšie dve vysoké pece, v roku 1967 a 1969.
Žiadna z predošlých havárií a nehôd v histórii VSŽ nemala také fatálne následky ako tá, ktorá sa stala 27. októbra 1995. Okrem 11 obetí na životoch bolo v nemocnici v Šaci ošetrených 309 osôb, z ktorých 21 (vrátane 14 zamestnancov železiarní) vyžadovalo hospitalizáciu.
Tragédia sa odohrala počas zváračských prác na odstavenom potrubí, z ktorého mali byť predtým odstránené zvyšky vysokopecného plynu. Práce sa však začali skôr, než boli k dispozícii výsledky analýzy odobratých vzoriek plynu. Výbuch, ku ktorému došlo po 9.00 h, spôsobil únik smrteľne jedovatého oxidu uhoľnatého do ovzdušia. Tento plyn je bez farby a zápachu, čo zvýšilo riziko pre prítomných.
Napriek explózii a úniku plynu nebola situácia spočiatku braná vážne. Na mieste pracovali policajti, hasiči a zamestnanci železiarní na oprave potrubia, no nebola vyhlásená evakuácia a na pracovisko prichádzali ďalší ľudia. Až po 15.30 h začali prichádzať správy o otrávených, ktorí pracovali na odstraňovaní následkov výbuchu alebo sa nachádzali v jeho blízkosti. Príkaz na opustenie pracovísk bol vydaný až pred 21.00 h.
V roku 1996 bolo v súvislosti s tragédiou obvinených päť osôb, ale na troch z nich sa neskôr vzťahovala amnestia prezidenta Rudolfa Schustera. Pred súd sa postavili dvaja a v januári 2002 Krajský súd v Košiciach odsúdil riaditeľa závodu Energetika na dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky. V prípade majstra závodu Koksovňa súd od potrestania upustil.
Po tejto tragickej udalosti prijalo vedenie VSŽ, a neskôr aj U. S. Steel Košice, rozsiahle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a zabránenie opakovaniu podobnej katastrofy. Boli určené zóny s vysokým a nízkym rizikom výskytu oxidu uhoľnatého a amoniaku, do ktorých je vstup povolený len za prísnych podmienok. Všetci zamestnanci pracujúci v týchto oblastiach sú vybavení osobnými detektormi plynov a ich vstup a výstup je elektronicky evidovaný.
V rizikových priestoroch bol zavedený systém Man Down Alarm s viac ako 160 tlačidlami pre privolanie rýchlej pomoci Závodného hasičského útvaru (ZHÚ).
Zriadených bolo viac ako 50 pohotovostných dislokovaných staníc pre poskytnutie prvej pomoci členmi protiplynového zboru. Vo výťahoch divíznych závodov Koksovňa, Vysoké pece a Energetika bol vybudovaný prívod dýchateľného vzduchu. Zamestnanci divízneho závodu Energetika, ktorí pracujú na potrubných rozvodoch, sú vybavení vysielačkami s GPS lokalizáciou a signalizáciou „mŕtvy muž“.
Pre monitorovanie úniku plynu bol vybudovaný vnútorný a vonkajší stabilný monitoring nebezpečných plynov so 665 snímačmi, vybavený záložnými zdrojmi energie. Hlavná stanica protiplynovej ochrany disponuje rozsiahlym vybavením, vrátane ochranných izolačných dýchacích prístrojov (OIDP), únikových dýchacích prístrojov a diaľkových prenosných prístrojov.
V roku 2013 bola zriadená Mobilná dislokovaná pohotovostná stanica vybavená dýchacími prístrojmi, kompresorom na plnenie OIDP, nosidlami, kyslíkovými oživovacími prístrojmi a viacplynovými detektormi. Funguje tiež horúca linka protiplynovej ochrany a na všetkých pracoviskách U. S. Steel Košice sú umiestnené „modré skrinky“ s únikovými maskami.
Zdroje: https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia; https://www.usske.sk/sk/clanok/protiplynova-ochrana-je-dnes-na-vysokej-urovni