33. výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR: Kľúčový krok k samostatnosti

Pred 33 rokmi schválila SNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. O tri dni neskôr abdikoval prezident ČSFR Václav Havel, nechcúc byť prekážkou rozdelenia.

Content: Bratislava 17. júla (TASR) – Dnes si pripomíname 33. výročie schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou (SNR). Udalosť sa odohrala v roku 1992, v období existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), počas intenzívnych rokovaní o budúcnosti spoločného štátu Čechov a Slovákov.

17. júl je v Slovenskej republike pamätným dňom, stanoveným zákonom NR SR z 20. októbra 1993.

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky začína slovami: „My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.“

Spisovateľ Peter Jaroš bol jedným z autorov dokumentu. Pre TASR uviedol: „Bola to nevyhnutnosť. Som rád, že som mohol s Ivanom Hudecom napísať text deklarácie, ktorá znamenala samostatnosť Slovenska. Písali sme ho zo srdca, preto to išlo ľahko.“

(Nasleduje fotografia: Zhromaždenie priaznivcov zvrchovanosti na Devíne po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. Foto: TASR - Vladimír Benko)

Po parlamentných voľbách 5. a 6. júna 1992 začali víťazné strany – Občianska demokratická strana (ODS) v Čechách a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na Slovensku – rokovať o budúcnosti federácie. Z parlamentných strán mala osamostatnenie SR v programe len Slovenská národná strana (SNS). HZDS navrhovalo okrem deklarácie aj prijatie Ústavy SR a referendum o štátoprávnom usporiadaní.

Rokovania medzi premiérmi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom začali už 9. júna 1992, no pre rozdielne názory na budúcnosť spoločného štátu sa skončili bez dohody.

Predsedníctvo SNR zvolalo na 17. júla schôdzu, na ktorej sa malo rokovať o návrhu Deklarácie o zvrchovanosti SR.

Poslanci odmietli návrh Františka Mikloška (KDH) na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR. Podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS) na verejné, menovité hlasovanie o deklarácii.

(Nasleduje fotografia: Predseda vlády SR Vladimír Mečiar (vpravo v popredí) a predseda NR SR Ivan Gašparovič (vľavo) 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Foto: Pavel Neubauer - Archív TASR)

Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola schválená 17. júla 1992 na schôdzi vedenej predsedom SNR Ivanom Gašparovičom. Za prijatie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa zdržali.

Tri dni po prijatí deklarácie, 20. júla 1992, abdikoval československý prezident Václav Havel so slovami: „Tak ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom.“

Mečiar a Klaus sa 26. augusta 1992 vo vile Tugendhat v Brne dohodli na rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez referenda.

(Nasleduje fotografia: Zhromaždení občania pred historickou budovou SNR na Župnom námestí. Foto: TASR Drahotín Šulla)

Následne, 1. septembra 1992, schválili poslanci Ústavu SR. Po jej účinnosti od 1. októbra 1992 sa Slovenská národná rada premenovala na Národnú radu Slovenskej republiky.

Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1. januára 1993.