5. december: Svetový deň pôdy a jej význam pre život

Pôda, často prehliadaný základ nášho ekosystému, je kľúčová pre existenciu života na Zemi, od regulácie vody až po poskytovanie živín.

Content: Bratislava/Rím, 5. december (TASR) – „Zdravá pôda pre zdravé mestá“ – to je motto tohtoročného Svetového dňa pôdy (WSD), ktorý si každoročne pripomíname 5. decembra. Iniciatíva vznikla v roku 2002 na pôde Medzinárodnej únie pôdnych vied (IUSS). Thajské kráľovstvo, v spolupráci s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), následne aktívne podporovali vytvorenie globálnej platformy na zvýšenie povedomia o význame pôdy.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) oficiálne vyhlásilo Svetový deň pôdy v roku 2013 na základe návrhu FAO. Od roku 2014 si tak každoročne pripomíname tento významný deň. Už v roku 2015 bol pôde venovaný mimoriadny priestor, keď OSN a FAO vyhlásili Medzinárodný rok pôdy.

Cieľom Svetového dňa pôdy je zdôrazniť kritický význam pôdy pre ochranu klímy a biodiverzity. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré pre pôdu predstavujú intenzívne poľnohospodárstvo, odlesňovanie a rozsiahla výstavba.

Pôda je nepostrádateľným základom pre všetok život na našej planéte. Zabezpečuje reguláciu vodného cyklu, poskytuje živiny rastlinám a živočíchom, absorbuje oxid uhličitý a funguje ako prírodný filter vody. Okrem toho je sama o sebe domovom pre rozsiahly a rozmanitý život. Viac ako 90 percent našich potravín pochádza z pôdy. Je zdrojom surovín, bez ktorých by ľudstvo nemohlo prežiť, a zároveň priestorom pre výrobné i nevýrobné aktivity, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj civilizácie.

Tvorba dvoch až troch centimetrov pôdy môže trvať až tisíc rokov. Pôda je zdrojom 15 z 18 prirodzene sa vyskytujúcich chemických prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre rast rastlín.

Klimatické zmeny a ľudská činnosť však vedú k degradácii pôdy, čo následne vyvíja nadmerný tlak na vodné zdroje. Erózia narúša prirodzenú rovnováhu, znižuje infiltráciu vody a obmedzuje jej dostupnosť pre všetky živé organizmy. Okrem toho, erózia znižuje obsah vitamínov a živín v potravinách.

Najviac postihnuté oblasti sú Afrika a Ázia, kde sa každoročne znehodnotia približne dva milióny štvorcových kilometrov pôdy. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) je 60 až 70 percent pôdy v Európe v zlom stave a 52 percent celosvetovej ornej pôdy sa považuje za degradovanú.

Príčinami sú erózia spôsobená vetrom a vodou, zhutňovanie a okysľovanie pôdy, ako aj jej kontaminácia chemickými látkami. Udržateľné postupy hospodárenia s pôdou, ako sú minimalizácia obrábania, striedanie plodín, obohacovanie o organickú hmotu a pestovanie krycích plodín, prispievajú k zlepšeniu stavu pôdy. Znižujú eróziu a znečistenie, zlepšujú infiltráciu a zadržiavanie vody. Podporujú biodiverzitu pôdy, zvyšujú jej úrodnosť a prispievajú k sekvestrácii uhlíka, čím zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti klimatickým zmenám. Pôda má pre ekosystémy rovnako zásadný význam ako lesy a oceány.

Ľudia si pôdu takmer vždy spájajú s vidiekom a prírodou, avšak málokedy si uvedomujú, že mestská pôda je rovnako dôležitá. Pod asfaltom, budovami a ulicami sa nachádza pôda, ktorá – ak je priepustná a porastená vegetáciou – pomáha absorbovať dažďovú vodu, regulovať teplotu, ukladať uhlík a zlepšovať kvalitu ovzdušia.

Ak je však pôda utesnená betónom, stráca tieto funkcie, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči povodniam, prehrievaniu a znečisteniu. Preto Svetový deň pôdy vyzýva všetkých, od politikov po občanov, aby prehodnotili mestské priestory a budovali ekologickejšie, odolnejšie a zdravšie mestá.