60. výročie zriadenia Tibetskej autonómnej oblasti Čínou
Ako sa zmenil život Tibeťanov pod čínskou správou za posledných 60 rokov? Pohľad na históriu, súčasnosť a budúcnosť sporného územia.
Pred šesťdesiatimi rokmi, 1. septembra 1965, Čína oficiálne začlenila Tibet do svojho územia, čím vznikla Tibetská autonómna oblasť.
Content: Lhasa 31. augusta (TASR) – Po víťazstve Mao Ce-tungových komunistov a vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) v roku 1949, Peking obnovil svoje historické nároky na Tibet, ktorý označil za neoddeliteľnú súčasť Číny. Narastajúce napätie vyvrcholilo vstupom čínskych vojsk do Tibetu v októbri 1950. Oficiálnym dôvodom bolo „oslobodenie troch miliónov Tibeťanov od imperialistického útlaku a zabezpečenie západných hraníc Číny“.
Čínska armáda vstúpila do Tibetu 7. októbra 1950 na viacerých miestach a o mesiac neskôr obsadila hlavné mesto Lhasa. Následne, 23. mája 1951, bola v Pekingu podpísaná dohoda medzi Čínou a Tibetom, ktorá formálne potvrdila začlenenie Tibetu do Číny, pričom mala byť zachovaná autonómia a náboženská sloboda.
Nespokojnosť s čínskou nadvládou a spôsobom, akým Peking presadzoval svoje reformy, viedla k narastajúcim nepokojom. Tie vyústili do otvoreného povstania 10. marca 1959, ktoré bolo brutálne potlačené čínskou armádou.
Počas zásahu čínskych jednotiek zahynulo odhadom 87 000 Tibeťanov. Duchovný a politický vodca Tibeťanov, 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, opustil Tibet a uchýlil sa do exilu v Indii. Od zlyhaného povstania žije v Dharamsale, meste pod Himalájami v severoindickom štáte Himáčalpradéš, kde sídli aj tibetská exilová vláda.
Tibetská autonómna oblasť bola zriadená 1. septembra 1965 a je jednou z piatich autonómnych oblastí Číny. Podobne ako čínske provincie, aj táto oblasť má vlastnú regionálnu vládu, ale podľa čínskych zákonov disponuje širšími legislatívnymi právomocami.
Tibetská autonómna oblasť nahradila bývalú Tibetskú oblasť, administratívnu jednotku Čínskej republiky (1912-1949). Súčasné hranice oblasti boli v zásade určené v 18. storočí a zahŕňajú približne polovicu kultúrneho Tibetu, ktorý v minulosti prežíval obdobia nezávislosti, ale aj mongolskej a mandžuskej nadvlády.
S rozlohou viac ako 1,2 milióna kilometrov štvorcových je Tibetská autonómna oblasť druhou najväčšou administratívnou jednotkou Číny. Kvôli hornatému terénu je však husto osídlená, s celkovým počtom obyvateľov okolo 3,6 milióna.
Tibet má pre Čínu strategický význam, pretože hraničí s Indiou. Pozdĺž spoločnej hranice dochádza k občasným stretom medzi vojskami oboch krajín. Čína a India sa zaviazali k obnove vzťahov, ktoré boli narušené pohraničnými konfliktmi v roku 2020, pri ktorých zahynulo 20 indických vojakov a štyria čínski.
Himalájska oblasť je bohatá na prírodné zdroje, vrátane značného potenciálu vodnej energie. Peking plánuje v Tibete postaviť vodnú elektráreň, čo znepokojuje Indiu, ktorá leží na dolnom toku riek.
Pre Tibeťanov je dalajláma duchovným vodcom, symbolom a stelesnením boja za slobodu, zatiaľ čo pre Peking je nebezpečným separatistom, ktorý ohrozuje stabilitu Číny. Dalajláma tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho cieľom je len väčšia autonómia pre Tibet a ochrana budhistickej kultúry v regióne.
Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil v auguste tibetskú metropolu Lhasa druhýkrát počas svojho pôsobenia vo funkcii. „Na riadenie, stabilizáciu a rozvoj Tibetu je nevyhnutné udržiavať politickú a sociálnu stabilitu, etnickú jednotu a náboženskú harmóniu,“ povedal Si tibetským predstaviteľom.
Predtým Si navštívil Tibet v júli 2021 a vyzval miestnych obyvateľov, aby nasledovali komunistickú stranu. V minulosti vyhlásil, že tibetský budhizmus musí byť prispôsobený čínskemu socializmu.
