70 rokov od Štátnej zmluvy: Rakúsko opäť slobodné
Štátna zmluva znamenala pre Rakúsko nový začiatok a ukončenie desaťročia pod správou víťazných mocností. Ako sa krajina dostala k nezávislosti?
Pred siedmimi desaťročiami, Rakúsko znovuzískalo svoju suverenitu po rokoch povojnovej okupácie spojeneckými silami.
Content: Viedeň/Bratislava 15. mája (TASR) – Rakúsko si pripomína 70. výročie Štátnej zmluvy, kľúčového dokumentu, ktorý krajine prinavrátil nezávislosť a otvoril cestu k neutralite. Táto zmluva, podpísaná 15. mája 1955, ukončila desaťročie trvajúcu okupáciu Rakúska spojeneckými vojskami po druhej svetovej vojne a predstavuje pre Rakúšanov symbol znovuzrodenia.
Po skončení vojny bolo Rakúsko, podobne ako Nemecko, rozdelené do štyroch okupačných zón spravovaných USA, Veľkou Britániou, Francúzskom a Sovietskym zväzom. Viedeň bola pod spoločnou správou týchto mocností. Už od roku 1947 prebiehali rokovania o budúcom postavení Rakúska, no dosiahnutie dohody bolo komplikované.
Základom pre rokovania bola Moskovská deklarácia z roku 1943, v ktorej sa spojenci zaviazali k obnove nezávislého Rakúska, ktoré bolo označené za prvú obeť Hitlerovej agresie. Napriek tomu boli rokovania zdĺhavé a často neúspešné, najmä kvôli sporom so Sovietskym zväzom. Hlavným problémom bol tzv. nemecký majetok, teda aktíva, ktoré si Sovietsky zväz nárokoval ako vojnovú korisť a kompenzáciu za vojnové škody.
Prelom nastal až po smrti Josifa Stalina a nástupe Nikitu Chruščova v roku 1953. Sovietsky zväz podmienil svoj súhlas s rakúskou suverenitou neutralitou krajiny, čo malo zabrániť opakovaniu anšlusu a vstupu Rakúska do NATO. V apríli 1955 navštívila Moskvu rakúska delegácia vedená kancelárom Juliusom Raabom.
Výsledkom rokovaní bolo Moskovské memorandum, v ktorom sa Rakúsko zaviazalo k vyhláseniu neutrality po vzore Švajčiarska a súhlasilo s vyplatením odstupného Sovietskemu zväzu za jeho nároky na bývalý ríšsky majetok. Sovietsky zväz na oplátku prisľúbil podpísanie Štátnej zmluvy a stiahnutie svojich vojsk do konca roku 1955.
Štátna zmluva bola podpísaná 15. mája 1955 na zámku Belveder vo Viedni ministrami zahraničných vecí USA, Sovietskeho zväzu, Francúzska, Veľkej Británie a Rakúska. „Rakúsko je slobodné!“ zvolal rakúsky minister zahraničných vecí Leopold Figl bezprostredne po podpise.
Pôvodná preambula Štátnej zmluvy, podobne ako Moskovská deklarácia, obsahovala zmienku o spoluzodpovednosti Rakúska za druhú svetovú vojnu. Ministrovi Figlovi sa však tesne pred podpisom podarilo presvedčiť víťazné mocnosti, aby túto pasáž vynechali.
Prvý článok zmluvy konštatoval, že Rakúsko sa obnovuje ako „suverénny, nezávislý a demokratický štát“ a spojenci sa zaviazali rešpektovať jeho nezávislosť a územnú celistvosť. Vojská víťazných mocností mali opustiť krajinu do 90 dní a Rakúsku sa zakazovalo podniknúť kroky smerujúce k jeho politickému alebo ekonomickému zjednoteniu s Nemeckom. Zmluva nadobudla účinnosť 27. júla 1955 a obsahovala aj zásadu rakúskej neutrality.
Samotná neutralita však nebola súčasťou zmluvy. Rakúsky parlament prijal zákon o neutralite 26. októbra 1955, deň pred odchodom posledných okupačných vojsk. Od roku 1965 je tento deň v Rakúsku štátnym sviatkom.
