70. výročie prvej Československej spartakiády
Prvá spartakiáda v roku 1955 odštartovala tradíciu masových cvičení, ktoré sa stali symbolom doby. Ako sa zrodila a aký bol jej vplyv?
Pred 70 rokmi sa na Strahovskom štadióne začala éra masových telovýchovných podujatí, ktoré ovplyvnili generácie.
Content: Bratislava 22. júna (TASR) – Komunistický režim v Československu hľadal spôsob, ako nahradiť tradície Sokola a jeho zletov. Riešením sa stali spartakiády, rozsiahle telovýchovné akcie. Strahovský štadión v Prahe sa v rokoch 1955 až 1985 (s výnimkou roku 1970) premenil na dejisko hromadných cvičení, ktoré sledovali státisíce divákov. Presne pred 70 rokmi, 23. júna, sa konala prvá Československá spartakiáda.
Myšlienka spartakiád siaha do 20. rokov minulého storočia. Názov, inšpirovaný vodcom povstania otrokov Spartakom, navrhol telovýchovný funkcionár Jiří František Chaloupecký. Pôvodne označoval vystúpenia Federácie robotníckych telovýchovných jednot, prepojenej s komunistickou stranou, ako protiváhu sokolským zletom. Po XI. Všesokolskom zlete v roku 1948 bol Sokol na dlhé roky potlačený a spartakiáda sa stala novou formou masových cvičení.
Prvá celoštátna spartakiáda sa konala od 23. júna do 5. júla 1955 z iniciatívy prezidenta Antonína Zápotockého. Mala prekonať všetky dovtedajšie podujatia, vrátane sokolských zletov a robotníckych olympiád.
Podujatie sa stalo vrcholom osláv 10. výročia oslobodenia Československa Červenou armádou. Strahovský štadión zdobil slogan „Na prácu a obranu vlasti pripravení!“. Skupinové vystúpenia mali silný ideologický nádych a mali symbolizovať jednotu robotníckej triedy a vyjadrovať vďačnosť Sovietskému zväzu.
Na štadióne sa v 29 skladbách predstavilo takmer 1,7 milióna cvičencov. Vrcholom bola prezentácia Zväzarmu a armády, ktorá demonštrovala pripravenosť na obranu krajiny. Vojaci predviedli cvičenia so zbraňami, aby ukázali svoju bojovú pripravenosť.
Spartakiády sa konali v päťročných intervaloch až do pádu komunizmu. Výnimkou bol rok 1970, kedy sa z obáv pred protirežimnými demonštráciami po invázii vojsk Varšavskej zmluvy neuskutočnila.
Hoci účasť na spartakiádach bola oficiálne dobrovoľná, v skutočnosti tomu tak vždy nebolo. Napriek tomu sa mnohí na cvičenia tešili. Prípravy trvali mesiace a zapojili tisíce cvičencov všetkých vekových kategórií na rôznych úrovniach, od miestnych až po krajské, s cieľom dostať sa na celoštátnu spartakiádu do Prahy.
Prípravy na siedmu spartakiádu v roku 1990 prebiehali naplno, ale tá sa už na Strahove neuskutočnila. História Československých spartakiád, trvajúca tri desaťročia, sa skončila Nežnou revolúciou a pádom komunistického režimu.
