80. výročie vzniku Titovej Juhoslávie: Od Federatívnej republiky k rozpadu

Predchodcom Titovej Juhoslávie bolo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré vzniklo po prvej svetovej vojne.

Content: Belehrad/Bratislava 29. novembra (TASR) – Pred 80 rokmi, 29. novembra 1945, bola vyhlásená Federatívna ľudová republika Juhoslávia (FĽRJ) po tom, čo komunistický Národný front Josipa Broza Tita vyhral povojnové parlamentné voľby. Tento akt nasledoval po dlhom a komplikovanom historickom vývoji. V roku 1963 sa FĽRJ premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ).

Cesta k Titovej Juhoslávii začala vznikom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov 1. decembra 1918. Toto kráľovstvo vzniklo spojením Srbska a Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov, ktorý predtým tvoril južné časti Rakúsko-Uhorska. Kráľovstvu vládla dynastia Karadjordjevičovcov a v roku 1929 sa premenovalo na Kráľovstvo Juhoslávie.

Počas druhej svetovej vojny sa Kráľovstvo Juhoslávie stalo terčom útoku nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Kapitulovalo 17. apríla 1941 a jeho územie si rozdelili Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko. Chorvátsko získalo formálnu nezávislosť, ale bolo pod kontrolou Nemecka.

Napriek okupácii sa v Juhoslávii rýchlo rozvinul odboj. 26. novembra 1942 vznikla Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie, vedená partizánskymi oddielmi pod vedením Josipa Broza Tita. Cieľom rady bolo obnoviť Juhosláviu ako federáciu postavenú na socialistických princípoch.

V novembri 1943 bola na zasadaní rady vytvorená dočasná vláda, ktorej predsedom sa stal Tito. Protihitlerovskí spojenci ho uznali za oficiálneho predstaviteľa juhoslovanského odboja.

V máji 1945 sa Titovým oddielom spolu s Červenou armádou podarilo oslobodiť Juhosláviu. Rada sa premenila na Dočasné národné zhromaždenie, ktoré fungovalo až do parlamentných volieb 11. novembra 1945. Voľby vyhral Titov komunistický Národný front so ziskom 90,84 percent hlasov, čo viedlo k vyhláseniu FĽRJ 29. novembra 1945. Tito stál na jej čele ako predseda vlády (1945-1953) a neskôr ako prezident (od roku 1953).

Titovu Juhosláviu tvorili Srbská ľudová republika, Chorvátska ľudová republika, Ľudová republika Bosna a Hercegovina, Slovinská ľudová republika, Macedónska ľudová republika, Ľudová republika Čierna Hora, Kosovský autonómny kraj a Vojvodinský autonómny kraj. Vedúcou politickou silou bola Komunistická strana Juhoslávie, neskôr premenovaná na Zväz komunistov Juhoslávie. Hoci sa Juhoslávia spočiatku riadila sovietskym modelom, od roku 1948 presadzovala vlastnú cestu, tzv. titoizmus, nezávislú od Stalina.

Napriek vedúcemu postaveniu komunistickej strany, cenzúre a prenasledovaniu odporcov režimu, sa v riadení podnikov objavovali prvky syndikalizmu a korporativizmu. Na ich riadení sa podieľali rady pracujúcich a prevládala snaha o kombináciu plánovaného a trhového hospodárstva. V riešení národnostnej otázky sa dôsledne uplatňovalo federatívne usporiadanie.

Juhoslávia kritizovala kolonializmus, v roku 1950 vyhlásila politiku neúčasti v mocenských blokoch a zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku Hnutia nezúčastnených krajín. Odsúdila inváziu sovietskych vojsk do Maďarska (1956) a Československa (1968), ako aj vojnu vo Vietname a politiku Izraela na Blízkom východe.

V roku 1963 sa prijatím novej ústavy FĽRJ premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ) a jej šesť ľudových republík sa premenovalo na socialistické. Vznikli aj Vojvodinský socialistický autonómny kraj a Kosovsko-metohijský autonómny kraj (neskôr Kosovský socialistický autonómny kraj).

Po Titovej smrti 4. mája 1980 štát viedlo 9-členné prezídium, ktoré si volilo predsedu na jeden rok ako formálnu hlavu Juhoslávie. V priebehu 80. rokov sa vyostrili rozpory medzi jednotlivými republikami a objavili sa vážne hospodárske problémy, ktoré viedli k rozpadu federácie.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, Macedónsko (od januára 2019 Severné Macedónsko) 8. septembra 1991 a Bosna a Hercegovina 1. marca 1992.

Po rozpade Juhoslávie vznikla 27. apríla 1992 Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorili Srbsko a Čierna Hora. JZR sa považovala za jediný nástupnícky štát bývalej SFRJ, čo sa spolu s jej militantnou expanzívnou politikou voči Chorvátsku a Bosne a Hercegovine stalo prekážkou jej medzinárodného uznania. Rozhodujúcu úlohu v nej zohrával Slobodan Miloševič. JZR sa 4. februára 2003 transformovala na voľnejšiu konfederáciu Srbska a Čiernej Hory. Konfederácia zanikla 3. júna 2006 rozpadom na dva samostatné štáty – Srbsko a Čiernu Horu.

Zdroj: Encyclopaedia Beliana - 7, SAV, Bratislava 2013