Akcia R: Komunistický útok na ženské rehole pred 75 rokmi

Komunistický režim, ktorý sa chopil moci v Československu v roku 1948, rozpútal otvorený boj proti cirkvi a veriacim.

Content: Bratislava 28. augusta (TASR) – Po februárovom prevrate v roku 1948 sa komunistická strana v Československu zamerala na potlačenie náboženského života. Jedným z kľúčových krokov bola likvidácia kláštorov, ku ktorej pristúpili v roku 1950. V apríli sa uskutočnila Akcia K, zameraná na mužské kláštory, a koncom augusta nasledovala Akcia R, ktorej cieľom bolo zrušenie ženských reholí. V piatok 29. augusta uplynie 75 rokov od začiatku Akcie R.

Podľa Patrika Dubovského, historika z Ústavu pamäti národa (ÚPN), boli rehole pre komunistov najsilnejšou súčasťou cirkevnej štruktúry. Preto sa ich cieľom stalo nielen obmedzenie činnosti reholí, ale aj ich úplné vyradenie zo spoločnosti a zničenie kláštornej kultúry. Komunistický režim chcel rehoľníčky a rehoľníkov odstrániť z oblastí školstva, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a vedy, aby zabránil ich vplyvu na verejnosť. Urobil tak aj za cenu nenahraditeľných strát v týchto odvetviach.

Zatiaľ čo Akcia K bola naplánovaná v tajnosti a uskutočnila sa v noci, Akcia R proti ženským reholiam začala 29. augusta 1950 v ranných hodinách a trvala do 31. augusta. Historik Dubovský uvádza, že počet rehoľníčok bol takmer päťkrát vyšší ako počet rehoľníkov. Keďže mnohé z nich pracovali v sociálnych a verejne prospešných službách, režim sa rozhodol, že ich zo spoločnosti vylúči "dobrovoľne", aby sa vyhol protestom, ktoré sprevádzali likvidáciu mužských kláštorov. Ešte pred samotnou Akciou R boli desiatky rehoľných učiteliek prepustené zo školstva.

Predstavené reholí boli zvolané, aby ich presvedčili o súhlase s akciou. Keďže to odmietli, režim sa rozhodol pre "miernejší" postup. Rehoľníčky boli počas dňa odvezené do internačných kláštorov a obyvateľstvu bola prezentovaná "vysvetľovacia" kampaň. Napriek tomu sa na približne 15 miestach na Slovensku zhromaždili ľudia, protestovali a dokonca obsadili kláštory, aby zabránili odvozu rehoľníčok. V prípadoch, keď došlo k tvrdým stretom, boli rehoľníčky z týchto miest internované v noci za asistencie Štátnej bezpečnosti, ľudových milícií a príslušníkov ZNB.

V rámci Akcie R, ktorá zahŕňala aj ďalších šesť vĺn presunov a likvidácií rehoľných domov (Akcia R - R7), komunisti internovali približne 2000 rehoľníčok z 23 reholí z minimálne 137 kláštorov a rehoľných domov do 16 sústreďovacích kláštorov. Najviac bola postihnutá vyše 1000-členná rehoľa vincentiek, nasledovala 670-členná rehoľa krížových sestier. Výrazne boli zasiahnuté aj sestry vykupiteľky, v školstve františkánky a uršulínky.

Komunistický režim sa postupne snažil vytlačiť aj zdravotné rehoľné sestry z nemocníc a sociálnych ústavov, kde ich nezištne pracovalo viac ako 1600. V nasledujúcich rokoch bolo takmer 2000 rehoľníčok poslaných na ťažké práce, najmä v textilných továrňach v českom pohraničí. Menšia časť bola umiestnená v sociálnych ústavoch, kde zostali do roku 1968, respektíve až do roku 1989.

Režim rehoľníčky aj kriminalizoval, najmä za ich odpor voči obmedzovaniu ich rehoľného života. Odsúdil 88 sestier zo 16 reholí na približne 312 rokov väzenia. Rehoľníčky si však počas celého obdobia perzekúcií udržali svoju rádovú spiritualitu, rehoľný život viedli najmä po práci, tajne prijímali novicky a študovali. V podstate síce so zmenšeným počtom, ale so skúsenosťou reálneho utrpenia za svoju vieru a vernosť reholi pretrvali až do pádu režimu.

Rehoľný život sa čiastočne obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 29. novembra 1968. Jeho skutočné oživenie však nastalo až po Nežnej revolúcii v roku 1989, ktorá priniesla demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej moci reprezentovanej Komunistickou stranou Československa (KSČ).