Amazónia stratila za 40 rokov rozsiahle porasty: Úbytok vegetácie alarmujúci

Brazília za posledné desaťročia dramaticky zmenila využitie svojej pôdy, pričom rozsiahle oblasti Amazónie ustúpili poľnohospodárstvu, ťažbe a rozvoju infraštruktúry.

Content: Rio de Janeiro (TASR) – Brazílska Amazónia prišla od roku 1985 o približne 52 miliónov hektárov pôvodnej vegetácie, čo predstavuje územie väčšie ako Španielsko. Celkovo Brazília stratila za posledných 40 rokov 111,7 milióna hektárov, čo je viac ako trojnásobok rozlohy Nemecka. Vyplýva to zo stredajšej správy iniciatívy MapBiomas, ktorá združuje univerzity, mimovládne organizácie a technologické spoločnosti. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.

Kým za takmer päť storočí, do roku 1985, sa 60 percent brazílskej pôdy premenilo na poľnohospodárske plochy, bane, mestá a infraštruktúru, zvyšných 40 percent zmien nastalo len za posledné štyri desaťročia (1985-2024). Upozornil na to Tasso Azevedo, koordinátor iniciatívy MapBiomas.

Najväčšia vlna odlesňovania zasiahla Amazóniu v rokoch 1995 až 2004. V poslednom desaťročí sa však tento negatívny trend opäť zintenzívnil, a to v dôsledku degradácie pôdy, klimatických zmien a pokračujúceho rozširovania poľnohospodárstva.

Celkovo sa podiel prírodných oblastí v Brazílii znížil z 80 percent v roku 1985 na 65 percent v roku 2024.

Pantanál, najväčšia mokraď na svete, čelí skracovaniu cyklov záplav. Vlani zaznamenal najsuchší rok za posledných 40 rokov, pričom rozsah vodných plôch bol o 73 percent menší ako priemer rokov 1985-2024, čo prispelo k vzniku rozsiahlych požiarov.

V Cerrade, rozsiahlom komplexe saván a lesov v juhovýchodnej Brazílii, bolo podľa MapBiomas za štyri desaťročia zničených približne 40 miliónov hektárov pôvodnej vegetácie.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva na novembrovej konferencii OSN o zmene klímy prisľúbil zastaviť odlesňovanie v Brazílii do roku 2030.