Americký Súd: Štáty Latinskej Ameriky musia bojovať proti klimatickej zmene
Rozhodnutie zaväzuje štáty prijať opatrenia na ochranu životného prostredia a ľudských práv v kontexte klimatickej krízy.

Interamerický súd pre ľudské práva nariadil členským štátom Organizácie amerických štátov (OAŠ) posilniť ochranu obyvateľstva pred dopadmi klimatickej zmeny.
Content: San José – Interamerický súd pre ľudské práva vydal vo štvrtok prelomové rozhodnutie, ktoré ukladá členským štátom Organizácie amerických štátov (OAŠ) povinnosť aktívne bojovať proti klimatickej zmene. Súd so sídlom v Kostarike nariadil, aby krajiny prijali „všetky nevyhnutné opatrenia“ na ochranu svojich občanov pred negatívnymi vplyvmi meniacej sa klímy.
Rozhodnutie sa týka približne dvadsiatich štátov Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré uznávajú jurisdikciu súdu. Tie budú musieť implementovať legislatívne zmeny, ktoré pravdepodobne sprísnia požiadavky na podniky v oblasti ochrany životného prostredia. Environmentálne organizácie dlhodobo volajú po takýchto opatreniach.
Súd zdôraznil, že „právo na zdravé životné prostredie“ je neoddeliteľnou súčasťou práv chránených Americkým dohovorom o ľudských právach. Reagoval tak na žiadosť Kolumbie a Čile, ktoré sa na súd obrátili so žiadosťou o posúdenie tejto problematiky.
Rozhodnutie súdu zaväzuje štáty nielen prijímať vlastné opatrenia, ale aj vyžadovať od súkromných spoločností, aby sa aktívne zapájali do boja proti klimatickej zmene. Štáty musia „vyzvať všetky spoločnosti, ktoré majú sídlo alebo pôsobia na ich území, aby prijali účinné opatrenia v boji proti klimatickej zmene a jej vplyvom na ľudské práva.“
Prvou krajinou, ktorá na rozhodnutie reagovala, nebol členský štát OAŠ, ale tichomorský ostrovný štát Vanuatu, ktorý verdikt označil za „prelomový“.
Rozhodnutie privítali aj environmentálne organizácie. Centrum pre medzinárodné environmentálne právo (CIEL), ktoré sa na prípade podieľalo, uviedlo, že takéto „poradné stanoviská“ predstavujú „autoritatívne vyjadrenia záväzného medzinárodného práva a majú značnú právnu váhu.“
Nikki Reischová, riaditeľka klimatického a energetického programu CIEL, vyhlásila, že „Súd otvoril novú cestu a stanovil silný precedens.“ Viviana Krsticevicová, výkonná riaditeľka Centra pre spravodlivosť a medzinárodné právo (CEJIL), dodala, že rozhodnutie stanovuje „právne záväzné štandardy“ na ochranu práva na zdravé životné prostredie. Marcella Ribeirová z Medziamerického združenia na obranu životného prostredia zdôraznila, že je to prvýkrát, čo medzinárodný súd „priamo riešil klimatickú zmenu ako právnu a štrukturálnu otázku ľudských práv.“