Arménsko a Azerbajdžan: Prelomová dohoda o rešpektovaní hraníc
Arménsko a Azerbajdžan dosiahli dohodu o vzájomnom rešpektovaní hraníc, čo predstavuje významný krok k ukončeniu desaťročia trvajúceho konfliktu.
Obe krajiny sa v zverejnenom dokumente taktiež zhodli na odsúdení všetkých foriem separatizmu a terorizmu a na boji proti nim v rámci svojich právnych systémov.
Content: Jerevan/Baku 11. augusta (TASR) - Arménsko a Azerbajdžan v pondelok oficiálne zverejnili text mierovej dohody, sprostredkovanej Spojenými štátmi, ktorá má zabezpečiť vzájomné uznanie územnej celistvosti a definitívne uzavrieť viac ako tridsaťročný konflikt. Informácie priniesla TASR na základe správ agentúr Reuters a TASS.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali dohodu už v piatok v Bielom dome. Ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín v pondelok zverejnili text dohody, ktorý potvrdzuje, že Jerevan a Baku sa vzdávajú akýchkoľvek vzájomných územných nárokov, zaväzujú sa nepoužiť silu a budú rešpektovať princípy medzinárodného práva.
Dohoda zaväzuje Jerevan a Baku, že „nebudú vykonávať, podporovať ani sa zúčastňovať na žiadnych nepriateľských aktivitách voči sebe navzájom v diplomatickej, informačnej alebo inej oblasti, ktoré by boli v rozpore s touto dohodou. Za týmto účelom sa strany zaväzujú pravidelne viesť konzultácie.“
Podľa zverejneného textu obe krajiny odsudzujú akékoľvek prejavy separatizmu a terorizmu a budú proti nim bojovať v rámci vlastnej jurisdikcie.
V priebehu jedného mesiaca od nadobudnutia platnosti tejto dohody sa strany zaväzujú stiahnuť, zrušiť alebo inak urovnať všetky medzinárodné nároky, sťažnosti, odvolania, námietky, žaloby a spory, ktoré boli podané pred podpisom dohody. Zároveň sa zaväzujú nezačínať nové takéto nároky alebo sa akokoľvek podieľať na sťažnostiach alebo žalobách tretích strán proti druhej strane. Strany majú v pláne zriadiť spoločnú komisiu na implementáciu ustanovení mierovej dohody.
„Táto dohoda predstavuje pevný základ pre vybudovanie spoľahlivého a trvalého mieru. Je výsledkom dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom a odráža vyvážené záujmy oboch krajín,“ uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Arménsko a Azerbajdžan opakovane stretli v ozbrojených konfliktoch o spornú oblasť Náhorného Karabachu, obývanú prevažne Arménmi. Od 90. rokov toto územie kontrolovali arménski separatisti s podporou vlády v Jerevane. Po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 však stratili kontrolu nad územím, čo viedlo k masovému exodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.
Súčasťou mierovej dohody, sprostredkovanej USA, je aj vytvorenie približne 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru, nazvaného „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“, ktorý povedie cez južné Arménsko a prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradné právo na výstavbu tohto koridoru budú mať Spojené štáty.
Mierovú dohodu privítali predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO), Európskej únie, britský minister zahraničných vecí David Lammy a iránske ministerstvo zahraničných vecí.
