Arménsko sa usiluje o mier s Azerbajdžanom, dohoda možná už v júni
Arménsko sa aktívne snaží o mier s Azerbajdžanom. Premiér Pašinjan naznačil, že dohoda je reálna už v júni, no pripúšťa aj alternatívne scenáre.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyjadril odhodlanie dosiahnuť mierovú dohodu s Azerbajdžanom čo najskôr, pričom ako reálny termín uviedol jún.
Content: Praha 13. júna (TASR) – Arménsko zintenzívňuje snahy o uzavretie mierovej dohody s Azerbajdžanom, pričom premiér Nikol Pašinjan vyjadril nádej, že k podpisu dôjde už v júni. Ak by sa tento termín nepodarilo dodržať, Arménsko je pripravené pokračovať v rokovaniach s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka. Pašinjan to uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum v Prahe, informovala spravodajkyňa TASR.
„Intenzívne na tom pracujeme. Jún je náš cieľ, ale ak to nevyjde, budeme sa snažiť v júli. Naším cieľom je dosiahnuť trvalý mier prostredníctvom dohody,“ zdôraznil Pašinjan.
Obe krajiny, bývalé sovietske republiky, už v marci signalizovali pokrok v rokovaniach o ukončení dlhotrvajúceho konfliktu a zhodli sa na možnom znení dohody. Azerbajdžan však pred podpisom predložil dodatočné požiadavky, vrátane úpravy arménskej ústavy, ktorú vníma ako potenciálny nárok na azerbajdžanské územie.
Pašinjan na túto požiadavku reagoval s tým, že ju vníma ako legitímnu obavu. Zdôraznil však, že jediným orgánom, ktorý môže oficiálne interpretovať arménsku ústavu, je Ústavný súd Arménska. Pripomenul, že súd už potvrdil, že ústava neobsahuje žiadne územné nároky voči Azerbajdžanu ani iným susedom.
Pašinjan dodal, že po podpise dohody ju vláda predloží Ústavnému súdu na posúdenie. Ak by súd rozhodol, že dohoda nie je v súlade s ústavou, iniciuje ústavné reformy. Ak súd dohodu schváli, bude predložená parlamentu na ratifikáciu. Zdôraznil, že ratifikované medzinárodné dohody majú vyššiu právnu silu ako domáca legislatíva, čo by malo rozptýliť obavy Azerbajdžanu.
Dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov by predstavovalo významný prelom v regióne, kde o vplyv súperí viacero aktérov vrátane Ruska, Európskej únie, Spojených štátov a Turecka. Baku a Jerevan viedli v minulosti dve vojny o Náhorný Karabach, región s prevažne arménskym obyvateľstvom, ktorý Azerbajdžan ovládol v septembri 2023.
Arménsko sa zároveň snaží o normalizáciu vzťahov s Tureckom. Pašinjan poukázal na pokrok v dialógu a konštruktívne stretnutia s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Zdôraznil, že priamy a pravidelný kontakt so susedmi je kľúčový a verí, že tento proces povedie k nadviazaniu diplomatických vzťahov a otvoreniu hraníc. „Je to len otázka času,“ uzavrel Pašinjan.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
