Audítori kritizujú: Mechanizmy EÚ na krízové financovanie sú komplikované

Európsky dvor audítorov zistil, že súčasný systém EÚ na mobilizáciu finančných prostriedkov v krízových situáciách je preťažený nástrojmi, ktoré sa prekrývajú a postrádajú jasné priority.

Content: Brusel/Luxemburg 8. septembra (TASR) - Európsky dvor audítorov (EDA) v najnovšej správe upozorňuje na zložitosť rámca, prostredníctvom ktorého Európska únia reaguje na nepredvídané udalosti a krízy. Audítori vyzývajú na zjednodušenie tohto systému, zabezpečenie jeho opodstatnenosti a zlepšenie úvah o alternatívnych zdrojoch financovania.

Podľa zistení audítorov, súčasný rámec pozostáva z množstva nástrojov, ktoré sa navzájom prekrývajú a chýba im jasné stanovenie priorít. Flexibilita dlhodobých rozpočtov sa dosahuje presunom zdrojov medzi rôznymi prioritami a rozpočtovými rokmi, ako aj navýšením pôvodných rozpočtov.

„Hoci EÚ preukázala schopnosť reagovať na rôzne výzvy prostredníctvom nástrojov flexibility, ich prekrývanie a nejasná postupnosť využívania sú problematické. Pre efektívnu reakciu na krízy je nevyhnutné, aby bol súbor nástrojov finančnej flexibility čo najjednoduchší a najúčinnejší,“ zdôraznil Jorg Kristijan Petrovič, člen EDA zodpovedný za audit.

Európska komisia navrhla rozsiahlejšiu rozpočtovú flexibilitu pre dlhodobý rozpočet na roky 2021-2027, argumentujúc intenzívnym využívaním flexibility v predchádzajúcom období pri riešení nestability v susedstve EÚ a masovej migrácie.

Audítori však upozorňujú, že návrh Komisie nebol podložený dostatočnou identifikáciou a analýzou potrieb a rizík pre rozpočet EÚ. Odporúčajú, aby sa koncepcia nástrojov flexibility pre budúci viacročný finančný rámec (VFR) opierala o informácie o pravdepodobnosti a potenciálnom dopade udalostí, ktoré sa majú riešiť, a o dôkladné posúdenie existujúceho rámca flexibility.

Analýza EDA ukázala, že nástroje rozpočtovej flexibility boli v rokoch 2021-2024 hojne využívané na financovanie reakcií na humanitárne krízy, prírodné katastrofy a nové výzvy, ako napríklad rast cien energií po ruskej agresii voči Ukrajine a prudký nárast inflácie.

Audítori tiež poukazujú na absenciu špecifických mechanizmov na spustenie krízového rozpočtovania, zmiernenie neočakávane vysokých úrokových nákladov a tlmenie vplyvu inflácie na plánované výdavky.

V kontexte riadenia verejných financií sa finančné prostriedky vyčlenené na nepredvídané udalosti v rámci vnútroštátnych rozpočtov pohybujú v rozmedzí 2-3 % výdavkov. Porovnanie s opatreniami v rámci rozpočtu EÚ, ktorý má odlišné charakteristiky, naznačuje, že sumy flexibility boli v súlade s týmito referenčnými hodnotami. Sumy pôvodne dostupných finančných rezerv a osobitné nástroje umožnili zvýšenie rozpočtových výdavkov v období 2021-2027 až o 2,4 % (26 mld. eur). Neskôr sa tieto sumy zvýšili na 2,6 % celkových výdavkov (približne 28 mld. eur) a zaviedli sa dva nové osobitné nástroje, ktoré audítori neanalyzovali – jeden na pokrytie neplánovaného zvýšenia úrokových nákladov na úvery a pôžičky na zaplatenie ozdravného balíka EÚ budúcej generácie (NGEU) a druhý na financovanie nového Nástroja pre Ukrajinu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)