Benešove dekréty: PS ich nechce otvárať, Taraba hovorí o uzavretej kapitole
PS odmieta otváranie Benešových dekrétov, akceptuje ich ako súčasť histórie. Taraba ich považuje za uzavretú vec, obáva sa o vlastnícke práva.
Vládny predstaviteľ Tomáš Taraba považuje otázku Benešových dekrétov za vyriešenú, pričom tvrdí, že táto téma nespôsobuje problémy a je súčasťou právneho rámca Slovenska i Česka.
Content: Bratislava 30. novembra (TASR) – Progresívne Slovensko (PS) nemá v pláne iniciovať zrušenie alebo revíziu takzvaných Benešových dekrétov. Hnutie ich uznáva ako neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie a platného právneho systému. Zuzana Mesterová (PS) v diskusii na TA3 uviedla, že PS chce zabrániť vzniku nových právnych sporov a nejasností ohľadom vlastníctva majetku na základe týchto dekrétov. Na tieto vyjadrenia reagoval vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) s tým, že Benešove dekréty považuje za uzavretú záležitosť. Zároveň obvinil PS, že sa snaží spochybniť vlastnícke práva na Slovensku.
Mesterová argumentovala, že dekréty, ktoré sú staré 80 rokov, zasahujú aj do práv slovenských vlastníkov. Poukázala na prípad z roku 2019, kedy Štátny pozemkový fond na základe týchto dokumentov vyvlastnil rozsiahle pozemky v prospech štátu.
Taraba zdôraznil, že téma Benešových dekrétov nepredstavuje problém a je súčasťou právneho poriadku oboch krajín, pričom ju akceptovala aj Európska únia. Varoval pred otváraním tejto otázky, ktoré by podľa neho mohlo viesť k spochybňovaniu vlastníctva nehnuteľností a majetku. Ilustroval to príkladom, kedy by si občania Maďarska mohli nárokovať na pozemky a budovy. Minister tiež zdôraznil, že táto téma je uzavretá medzi Slovenskom a Maďarskom, a varoval PS pred zneužívaním národnostných otázok.
V diskusii sa politici vyjadrili aj k plánovanému zrušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Taraba označil túto inštitúciu za zbytočnú a tvrdí, že Slovensko ju nepotrebuje, pretože boj proti protispoločenskej činnosti by mala zabezpečovať generálna prokuratúra a polícia. Pripustil však, že ministerstvo vnútra plánuje posilniť ochranu obetí.
Mesterová kritizovala Tarabu za nedostatočné porozumenie problematike a spochybnila dôvody pre zrušenie ÚOO v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa nej vláda týmto krokom ohrozuje 2,7 miliardy eur z plánu obnovy, na ktorý je úrad naviazaný.
Taraba sa vyjadril aj k menovaniu Pavla Gašpara, syna poslanca Tibora Gašpara (Smer-SD), do čela Slovenskej informačnej služby (SIS). Pripustil, že takéto personálne prepojenia nevysielajú dobrý signál a nemali by sa vyskytovať v bezpečnostných zložkách.
Ďalšou témou diskusie bola sanácia envirozáťaže v Istrocheme v Bratislave. Minister životného prostredia ju označil za nepodstatnú a kritizoval svojich predchodcov za nečinnosť. Oznámil, že podal podnet na generálnu prokuratúru. Taraba uviedol, že jeho cieľom je určiť, ktoré ministerstvo je zodpovedné za túto záležitosť, a konať na základe rozhodnutia okresného úradu.
Mesterová upozornila, že rozhodnutie z roku 2016 sa týka len jednej štvrtiny envirozáťaže a že ďalšie rozhodnutia boli vydané až v roku 2025. Vyzvala ministra, aby konal vo verejnom záujme a napadol uznesenia okresného úradu, aby sa preukázalo, že Slovenská republika má povinnosť sanovať celú záťaž. Tiež spochybnila, či český podnikateľ Andrej Babiš splnil podmienky privatizačnej zmluvy v prípade Istrochemu.
