Burkina Faso, Mali a Niger opúšťajú Medzinárodný trestný súd
Tri africké krajiny sa dištancujú od ICC, ktorý považujú za nástroj neokolonializmu. Aké sú dôvody tohto rozhodnutia a čo to znamená pre medzinárodnú spravodlivosť?
Odchod z ICC sa stáva platným rok po tom, čo generálny tajomník OSN obdrží oficiálne oznámenie.
Content: Abidjan, 23. septembra (TASR) – Štáty Burkina Faso, Mali a Niger, nachádzajúce sa v západnej Afrike, v pondelok ohlásili svoj odchod z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Podľa agentúry AFP tieto krajiny vnímajú ICC ako „neokoloniálny“ nástroj, ktorý slúži záujmom imperializmu.
Po vojenských prevratoch, ktoré prebehli v rokoch 2020 až 2023, sa vládne moci v Bamaku, Ouagadougou a Niamey chopili vojenské junty. Následne tieto krajiny vytvorili konfederáciu známu ako Aliancia štátov Sahelu (AES) a začali sa dištancovať od západných krajín, predovšetkým od Francúzska, ich bývalej koloniálnej mocnosti.
„ICC je nástrojom neokoloniálnej represie v rukách imperializmu,“ uviedli tri krajiny v spoločnom vyhlásení. Dodali, že ICC „preukázal neschopnosť riešiť a trestať preukázané vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a zločiny agresie.“ Zároveň vyjadrili zámer vytvoriť „domáce mechanizmy na upevnenie mieru a spravodlivosti“ v regióne.
Vystúpenie štátu z ICC nadobúda právnu účinnosť až po uplynutí jedného roka od oficiálneho doručenia písomného oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
Rozhodnutím opustiť ICC sa Burkina Faso, Mali a Niger pridávajú ku krajinám, ako je Rusko. Na ruského prezidenta Vladimira Putina vydal ICC v marci 2023 zatykač v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Západoafrické štáty čelia rozsiahlemu násiliu zo strany džihádistických skupín, ktoré sú prepojené s organizáciami ako al-Káida a Islamský štát. Zároveň sú armády týchto krajín obviňované z páchania zločinov proti civilnému obyvateľstvu.
Medzinárodný trestný súd, zriadený v roku 2002, má za úlohu stíhať osoby zodpovedné za najzávažnejšie zločiny, ako sú vojnové zločiny, a to v prípadoch, keď jednotlivé štáty nie sú schopné alebo ochotné konať samostatne.