BURŠÍKOVÁ: Návrat na stenu po zranení je prioritou

Slovenská lezecká hviezda Martina Buršíková hovorila v relácii TASR TV Šport Tu a Teraz s Antonom Krajčovičom o svojej sezóne a plánoch.

Content: Bratislava 7. júla (TASR) - Martina Buršíková, slovenská reprezentantka v športovom lezení, má za sebou sezónu s rekordným počtom štartov v pretekoch Svetového pohára. Napriek zraneniu ramena, ktoré jej plány skomplikovalo, si pochvaľuje cenné skúsenosti získané medzi svetovou elitou. O svojich zážitkoch, tréningu a ambíciách sa podelila v relácii TASR TV ŠPORT Tu a TERAZ.

Pozrite si rozhovor s Martinou Buršíkovou v televíznej relácii.

Buršíkovej dominantnou disciplínou je bouldering, ktorého súťaže tradične prebiehajú v prvej polovici sezóny. Talentovaná slovenská lezkyňa tento rok štartovala na podujatiach Svetového pohára v Kche-čchiao (Čína), Salt Lake City (USA), Prahe (Česká republika) a Innsbrucku (Rakúsko). Najlepší výsledok dosiahla v Salt Lake City, kde postúpila do semifinále a obsadila 23. miesto. „Ešte pred začiatkom sezóny sme sa dohodli, že absolvujem viac pretekov Svetového pohára. Zosúladila som to so školou a trénerom, pretože som mala lepšiu prípravu a cítila som sa výkonnostne silnejšia. Žiaľ, počas sezóny som si natrhla sval v ramene. Našťastie to nebolo nič vážne, ale sezóna tým pádom neprebieha úplne podľa mojich predstáv. Napriek tomu mi to prinieslo veľa cenných skúseností,“ zhodnotila Buršíková. Zranenie ju neodradilo od pôvodných plánov a celkovo sa zúčastnila na ôsmich pretekoch: „Absolvovala som všetky preteky, ktoré sme mali v pláne. Pred niektorými štartmi som však zvažovala, či má zmysel ísť – aj psychicky to bolo náročné, keď som vedela, že možno nebudem schopná podať taký výkon, aký by som chcela. Našťastie, zranenie ma výrazne neobmedzovalo v pohybe – rameno som cítila skôr po pretekoch.“

Osemnásťročná lezkyňa, ktorá je zároveň vlaňajšou juniorskou vicemajsterkou Európy, sa doteraz zúčastnila na siedmich podujatiach Svetového pohára. Debutovala v júni 2023 v Innsbrucku, kde dosiahla svoje doterajšie maximum, a to 13. miesto. V predchádzajúcich dvoch rokoch súťažila aj na Európskom pohári a mládežníckych súťažiach. V týchto súťažiach došlo k zmene kategórií a Buršíková tak v máji v talianskom Curne pretekala na MEJ so súperkami o rok staršími. V tejto konkurencii skončila piata. „Doteraz boli kategórie do 16, 18 a 20 rokov, teraz sú do 17, 19 a 21. Okrem toho už juniori nemôžu štartovať na mládežníckom Európskom pohári ani na mládežníckych majstrovstvách sveta, iba na seniorských podujatiach. Výnimkou boli majstrovstvá Európy mládeže, kde sme mohli štartovať, napríklad tento rok v Taliansku a budú v lete aj v Žiline,“ vysvetlila Buršíková. Domáce MEJ ju čakajú na konci augusta v Žiline, kde sa bude súťažiť v disciplínach speed a lead, pričom lead je pre Slovenku sekundárnou disciplínou. V septembri sa chystá na majstrovstvá sveta v Soule (Kórejská republika). Na MS už bola raz – pred dvoma rokmi v Berne obsadila medzi elitou ako 16-ročná dvanáste miesto. Priznala, že v minulosti sa cítila lepšie pri menšej účasti na SP: „Mne osobne viac vyhovovali európske poháre, najmä juniorské, kde bola pohodovejšia atmosféra. Aj cesty boli jednoduchšie, viac som si zaliezla a cítila som sa lepšie. Na svetových pohároch som zatiaľ nemala pocit, že by som výkonnostne patrila na úplnú špičku.“

Vypočujte si rozhovor s Martinou Buršíkovou vo forme podcastu.

Okrem zranenia nastala pre Buršíkovú zmena aj v spôsobe hodnotenia boulderingu. V minulosti sa pri hodnotení kládol dôraz na počet topov, nasledoval počet zón, pokusov a posledným rozhodujúcim kritériom bol čas. Od tohto roka zbierajú pretekárky za svoj výkon body a lezkyňa s viacerými zónami môže predstihnúť súperku, ktorá dosiahne „len“ jeden top. „Tento systém je spravodlivejší, ale mne osobne viac vyhovoval ten starý. Niekedy sa mi totiž podaril jeden ťažký top, ktorý ma výrazne posunul v poradí, zatiaľ čo teraz je dôležitejšia konzistentnosť. Napríklad na Svetovom pohári v Innsbrucku jeden pretekár s jedným topom skončil deviaty, lebo iní mali viac zón,“ povedala Buršíková. Svetové poháre sú náročnejšie aj v tom, že steny sa lezú v danom poradí a lezci ich nevidia až do začiatku súťaže. Na druhej strane, v EP a juniorských súťažiach dostanú v predvečer pretekov videá boulderov, ktoré lezú v dvoch fázach. SP tak vylučuje možnosť taktizovania, no podľa Buršíkovej je správny prístup skúsiť zdolať každú stenu: „Mne najviac vyhovujú mierne previsnuté alebo položené steny. Na previsoch sú dynamické pohyby, na položených zase technickejšie, pomalšie kroky.“

Tréning slovenských lezcov vrátane Buršíkovej komplikuje absencia výlučne pretekárskych stien. Doma sa tak pripravujú na komerčných stenách, kde ľudia lezú aj rekreačne. „Najprv máme všeobecnú prípravu, ktorá je viac zameraná na silu. Potom prechádzame na špecifické tréningy, kde sa sústredíme hlavne na silu v prstoch a rukách. Samozrejme, dôležitou súčasťou je aj tréning priamo na lezeckej stene. Tam však narážame na menší problém – na Slovensku, a vlastne aj v iných krajinách, sú komerčné steny, na ktorých trénujeme, často slabšie pripravené na úroveň pretekov. Bouldre, ktoré sú tam postavené, bývajú ľahšie, ako by sme potrebovali. Preto nám tréner vytvára vlastné cesty, a keď tam práve nie je, niekedy si ich staviame sami. Je to ale náročné, lebo okrem nižšej obtiažnosti samotných bouldrov často chýbajú aj chyty, aké bývajú na medzinárodných pretekoch. Napríklad, keď sme nedávno boli na pretekoch v Belgicku, tak tam mali chyty, ktoré som dovtedy ani nevidela, a na stenách ich mali asi štyrikrát viac než na našej domácej stene,“ vysvetlila Buršíková, ktorá na spomínaných pretekoch EP v Bruseli postúpila do semifinále. S cieľom zlepšiť tréning sa pripravuje aj v zahraničí: „Často chodievame trénovať do Viedne alebo Brna, pretože sú k nám najbližšie. Na dlh