Bývalá bangladéšska premiérka Vadžídová odsúdená za korupciu na 21 rokov
Bývalá premiérka Vadžídová čelí ďalším obvineniam z korupcie a politického prenasledovania. Rozsudok prichádza v čase rastúceho politického napätia pred voľbami.
Hasínu Vadžídovú, už odsúdenú za iné zločiny, opäť usvedčili z korupcie, čo len prehlbuje politickú krízu v Bangladéši.
Content: Dháka, 27. novembra (TASR) – Súd v Bangladéši uznal vo štvrtok bývalú premiérku Hasínu Vadžídovú vinnou z korupcie a uložil jej trest odňatia slobody na 21 rokov. Tento rozsudok prichádza krátko po tom, čo bola Vadžídová odsúdená na trest smrti v súvislosti s udalosťami z roku 2024. Informovala o tom agentúra AFP.
Vadžídová, ktorá sa momentálne nachádza v exile v Indii, odmieta nariadenia súdu na návrat do Bangladéša. Trest smrti obesením jej bol udelený v neprítomnosti 17. novembra. Bývalá premiérka označila proces za politicky motivovaný a nespravodlivý.
Protikorupčná komisia (ACC) vzniesla proti Vadžídovej ďalšie obvinenia, týkajúce sa nezákonného zaberania pozemkov v okolí hlavného mesta Dháka.
Podľa sudcu Vadžídová nakladala s verejným majetkom ako s vlastným, snažila sa neoprávnene obohacovať zo štátnych zdrojov a manipulovala s úradnými postupmi pre svoj prospech a prospech svojich príbuzných.
V prípade boli odsúdené aj dve deti expremiérky. Syn Sadžíb Vadžíd, žijúci v USA, a dcéra Sájamá, bývalá predstaviteľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), dostali obaja päťročné tresty odňatia slobody.
Prokurátor vyjadril nespokojnosť s rozsudkom, keďže žiadal maximálny trest, a oznámil, že sa proti nemu odvolá. „Budeme konzultovať s protikorupčnou komisiou a následne sa rozhodneme o ďalšom postupe,“ uviedol.
Okrem tohto prípadu čelí Vadžídová obvineniam v ďalších troch korupčných kauzách, v ktorých sú zapletené aj jej sestra a jej deti, vrátane britskej poslankyne Tulip Siddiqovej.
Bangladéš sa nachádza v politicky nestabilnom období od skončenia vlády Vadžídovej. Pred nadchádzajúcimi voľbami, plánovanými na február 2026, dochádza k násilnostiam a nepokojom.
Podľa Organizácie Spojených národov prišlo počas demonštrácií v júli a auguste minulého roka o život 1400 ľudí, mnohí v dôsledku policajných zásahov. Protesty vyvolalo znovuzavedenie kontroverzných kvót na pracovné pozície vo verejnom sektore, ktoré uprednostňujú príbuzných a účastníkov boja za nezávislosť.
