Bývalý minister obrany bosnianskych Chorvátov Stojič predčasne prepustený z väzenia

Bruno Stojič, odsúdený v roku 2013 za vojnové zločiny spolu s Jadrankom Prličom a ďalšími, bol prepustený skôr, ako sa očakávalo.

Content: Haag 10. novembra (TASR) - Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (IRMCT) so sídlom v Haagu v pondelok udelil predčasné prepustenie Brunovi Stojičovi, bývalému ministrovi obrany bosnianskych Chorvátov, ktorý si odpykával trest za vojnové zločiny. Stojič bol uznaný vinným z prenasledovania, vrážd a deportácií bosnianskych Moslimov počas konfliktu v 90. rokoch. Informovala o tom agentúra AFP.

IRMCT nariadil presun Stojiča z rakúskeho väzenia, kde si odpykával trest, do Chorvátska. Sudkyňa Graciela Gattiová zdôvodnila rozhodnutie o predčasnom prepustení vyhlásením, že hoci "závažnosť Stojičových zločinov je vysoká," zohľadnili sa aj pozitívne faktory. Medzi tieto faktory patrí Stojičovo "prijatie osobnej zodpovednosti za spáchané zločiny," "vyjadrenie ľútosti nad následkami" jeho konania, "príkladné správanie počas výkonu trestu odňatia slobody" a "vysoká pravdepodobnosť úspešnej reintegrácie do spoločnosti."

Stojič bol v roku 2013 odsúdený na 20 rokov väzenia spolu s bývalým premiérom bosnianskych Chorvátov Jadrankom Prličom a ďalšími štyrmi spoluobžalovanými. Stojič sa vzdal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v apríli 2004 a pôvodne mal byť prepustený až v septembri 2027.

Sudca Jean-Claude Antonetti počas procesu v roku 2013 uviedol, že Stojič a jeho spoluobžalovaní sa usilovali o pripojenie Bosny a Hercegoviny k Chorvátsku prostredníctvom "úpravy etnického zloženia" na územiach obývaných bosnianskymi Chorvátmi.

Antonetti dodal, že tento cieľ sa snažili dosiahnuť silou, zastrašovaním a terorom, prostredníctvom "hromadného zadržiavania bosnianskych Moslimov, ktorí boli následne zavraždení, bití, sexuálne napadnutí, okradnutí o majetok alebo inak zneužití."

Počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995 zahynulo približne 100 000 ľudí. V konflikte stáli proti sebe bosnianski Moslimovia a bosnianski Srbi, no istý čas bojovali aj bosnianski Moslimovia a bosnianski Chorváti.

Bosnianski Chorváti v auguste 1993 vyhlásili na území Bosny a Hercegoviny samozvaný "štát" Herceg-Bosna, ktorý mal vlastnú armádu a vládu.