Cena zlata mieri nahor: Očakávania rastu v druhom polroku
Analytici predpovedajú ďalší rast ceny zlata. Čo ho poháňa a ktoré štáty najviac nakupujú?
Odborníci predpovedajú pokračujúci rast ceny zlata v druhom polroku, pričom nákupy centrálnych bánk, najmä Číny, zohrávajú kľúčovú úlohu.
Content: Mníchov, 3. augusta (TASR) – Po výraznom raste v predchádzajúcich mesiacoch, cena zlata podľa obchodníkov a analytikov finančného trhu bude pravdepodobne stúpať aj naďalej. Informuje o tom agentúra DPA.
Svetová rada pre zlato (WGC) vo svojej najnovšej prognóze predpokladá pokračujúci rast cien, hoci miernejším tempom. Rastúca cena zlata však ovplyvnila dopyt v šperkárskom priemysle, kde celosvetová spotreba klesla z 435 ton v prvom kvartáli 2025 na 356 ton v druhom.
Hlavným motorom zdražovania zlata sú rozsiahle nákupy zo strany centrálnych bánk. Cena zlata už prekročila hranicu 3300 USD (2893,72 eura) za uncu (31,1 gramu), čo predstavuje takmer dvojnásobok ceny v porovnaní s rokom 2022.
Analytici z Goldman Sachs predpovedajú, že do polovice roka 2026 by sa cena mohla vyšplhať až na 4000 USD za uncu. Ako hlavný dôvod uvádzajú pokračujúce nákupy centrálnych bánk, predovšetkým čínskej PBOC, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od amerického dolára.
„Ak budú centrálne banky pokračovať v nákupe zlata, cena bude pokračovať v raste,“ povedal Michael Eubel, šéf obchodovania s drahými kovmi nemeckej banky BayernLB.
„Centrálne banky nakupujú v posledných rokoch približne 1000 ton zlata ročne,“ zdôraznil Benjamin Summa, hovorca mníchovskej spoločnosti Pro Aurum, ktorá sa zaoberá obchodovaním so zlatom. "Významný podiel na tom má pravdepodobne Čína."
Čína podľa údajov WGC od roku 2000 zvýšila svoje zlaté rezervy takmer šesťnásobne, z 395 ton na 2292 ton na konci prvého kvartálu 2025. Tým sa radí na siedme miesto vo svetovom rebríčku. Mnohí odborníci však predpokladajú, že skutočné zlaté rezervy Pekingu sú oveľa vyššie.
„Odhadujem, že Čína získala prostredníctvom sekundárnych trhov minimálne ďalších 500 ton,“ uviedol Eubel a dodal, že Čína je zároveň najväčším producentom zlata na svete a "len veľmi malú časť tejto produkcie vyváža".
Čína však nie je jediná krajina, ktorá nakupuje zlato. Medzi ďalšie patria India, Spojené arabské emiráty a Katar.
„Tieto štáty sa snažia znížiť svoju závislosť od amerického dolára, a preto sa čoraz viac zameriavajú na fyzické zlato,“ uviedol Summa.
Napriek tomu, najaktívnejším kupcom v tomto roku nie je Čína, ale Poľsko, ktoré podľa WGC v roku 2025 nakúpilo viac ako 48 ton zlata, čím sa dostalo na popredné miesto. Po mnoho rokov bolo najväčším oficiálnym kupcom zlata Rusko, ale podľa oficiálnych údajov od roku 2020 svoje nákupy obmedzilo.
(1 EUR = 1,1404 USD)
