Čile: Prezidentský súboj Jaraová vs. Kast pokračuje v druhom kole
Prvé kolo prezidentských volieb v Čile neprinieslo víťaza. O budúcnosti krajiny rozhodne súboj medzi ľavicou a pravicou.
Po spočítaní 87% hlasov vedie Jeannette Jaraová (26,7%) pred José Antoniom Kastom (24,1%). O novom prezidentovi Čile rozhodne druhé kolo.
Content: Santiago, 17. novembra (TASR) – Čile čaká druhé kolo prezidentských volieb. Pravicový kandidát José Antonio Kast a ľavicová politička Jeannette Jaraová získali v nedeľňajšom prvom kole najviac hlasov, no ani jeden nedosiahol potrebnú hranicu 50 percent na víťazstvo. Informujú o tom svetové agentúry.
Podľa priebežných výsledkov, po spočítaní 87 percent hlasov, vedie Jaraová so ziskom 26,7 percenta. Kast získal 24,1 percenta hlasov. Ani jeden z kandidátov tak nezískal absolútnu väčšinu potrebnú na zvolenie už v prvom kole.
Významný podiel hlasov získali aj ďalší kandidáti. Franco Parisi, kandidujúci ako nezávislý, získal 19,4 percenta. Evelyn Mattheiová, konzervatívna politička, ktorá sa o prezidentský úrad neúspešne uchádzala už v roku 2013, získala 12,6 percenta. Johannes Kaiser, kandidát krajnej pravice a zakladateľ Národnej libertariánskej strany, získal 13,9 percenta.
Jaraová, bývalá ministerka práce, predtým zvíťazila v primárkach vládnucej stredoľavicovej koalície. Počas svojho pôsobenia v úrade presadzovala skrátenie pracovného týždňa a reformu dôchodkového systému. Vo svojom programe sľubuje zvýšenie minimálnej mzdy na ekvivalent 700 eur.
Táto odborníčka na verejnú správu a právnička sa zaviazala, že v prípade zvolenia posilní ochranu hraníc pred nelegálnou migráciou a bude bojovať proti nárastu kriminality.
Pre José Antonia Kasta ide už o tretiu prezidentskú kandidatúru. V roku 2021 ho v druhom kole porazil súčasný prezident Gabriel Boric. Kast, vyštudovaný právnik, pochádza z rodiny s nemeckými koreňmi. Jeho otec bol v minulosti členom Hitlerjugend a slúžil vo Wehrmachte. Po vojne emigroval do Čile. Brat Kasta pôsobil ako minister počas diktatúry Augusta Pinocheta.
Okrem voľby prezidenta si Čiľania v nedeľu volili aj polovicu členov Senátu a všetkých členov Poslaneckej snemovne (155).
Hlavnými témami predvolebnej kampane boli ekonomické otázky, kriminalita a migrácia. Napriek tomu, že Čile patrí medzi najbezpečnejšie krajiny v regióne, v poslednom období zaznamenala nárast kriminality v niektorých oblastiach.
Súčasný prezident Gabriel Boric, ktorého funkčné obdobie trvá štyri roky, nemohol opätovne kandidovať. Boric sa stal najmladším prezidentom v histórii Čile a v rokoch 2014 až 2022 pôsobil ako člen Poslaneckej snemovne.
Hoci Jaraová zvíťazila v prvom kole, Kast má väčšiu šancu na úspech v druhom kole, pretože sa očakáva, že získa podporu voličov porazených pravicových kandidátov.
V nedeľu malo právo voliť približne 15,8 milióna občanov. Hlasovanie je v Čile povinné. Nový prezident sa ujme úradu 11. marca 2026.