Čína preveruje americké polovodiče: Obchodná vojna pokračuje?
Peking spúšťa vyšetrovania voči americkým polovodičom. Odveta za obmedzenia USA alebo snaha o vyjednávanie pred kľúčovými rokovaniami?
Vzťahy medzi USA a Čínou v oblasti polovodičov sú dlhodobo napäté, pričom americké obmedzenia na vývoz technológií do Číny vyvolávajú odozvu.
Content: Peking, 14. septembra (TASR) - Čína otvorila dve nové vyšetrovania zamerané na americký polovodičový priemysel. Tento krok prichádza pred plánovanými rokovaniami medzi USA a Čínou v Španielsku, kde sa budú preberať obchodné spory, národná bezpečnosť a budúcnosť platformy TikTok. Informovala o tom agentúra AP.
Čínske ministerstvo obchodu spustilo antidumpingové prešetrovanie dovozu určitých analógových integrovaných obvodov z USA. Vyšetrovanie sa špecificky zameria na produkty spoločností ako Texas Instruments a ON Semiconductor. Súčasne ministerstvo oznámilo aj vyšetrovanie, ktoré sa zaoberá údajnou diskrimináciou čínskeho polovodičového sektora zo strany Spojených štátov.
Minister financií USA, Scott Bessent, sa má od nedele do stredy (17. septembra) stretnúť v Madride s čínskym vicepremiérom Che Lifengom. Čínske ministerstvo obchodu tvrdí, že americké opatrenia, vrátane vývozných obmedzení a ciel, "obmedzujú a potláčajú rozvoj high-tech odvetví v Číne", ako sú pokročilé čipy a umelá inteligencia.
Oznámenie o vyšetrovaniach nasleduje po tom, čo USA v piatok (12. septembra) zaradili 23 čínskych spoločností na "zoznam subjektov", čím im obmedzili prístup k americkým technológiám z dôvodu údajného ohrozenia národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky USA. Na tomto zozname sú aj dve čínske firmy, ktoré sú obvinené z nákupu zariadení na výrobu čipov pre spoločnosť SMIC, popredného čínskeho výrobcu.
Madridské stretnutie medzi Bessentom a Che Lifengom nadväzuje na tri predchádzajúce kolá rokovaní, ktorých cieľom je znížiť obchodné napätie a dosiahnuť colné prímerie, ktoré by odložilo zavedenie vyšších ciel na tovar z oboch strán.
Americkí a čínski predstavitelia sa predtým stretli v máji v Ženeve, v júni v Londýne a v júli v Štokholme. Dosiahli dohodu o dočasnom colnom prímerí, ktorá viedla k zníženiu vzájomných ciel o 115 % (clá na dovoz čínskeho tovaru do USA klesli na 30 % a na americký dovoz do Číny na 10 %).
Bessent označil predchádzajúce rokovania v Štokholme za "veľmi intenzívne" a zdôraznil potrebu znížiť riziká v strategických odvetviach, ako sú vzácne zeminy, polovodiče a lieky. Hovoril tiež o spoločných krokoch, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu rovnováhy vo vzájomných vzťahoch.
Politika obmedzovania prístupu Číny k pokročilým polovodičom, vrátane predaja zariadení na výrobu čipov, bola zavedená už za vlády prezidenta Donalda Trumpa a pokračuje aj za prezidenta Joea Bidena. Washington argumentuje obavami o národnú bezpečnosť, zatiaľ čo Čína vníma tieto opatrenia ako súčasť americkej stratégie na obmedzenie jej ekonomického rastu.
