Čína si pripomenie koniec 2. svetovej vojny vojenskou prehliadkou
Čína demonštruje silu. Rozsiahla prehliadka pripomína 80. výročie konca 2. svetovej vojny a predstavuje najnovšie vojenské technológie.
Peking pripravuje rozsiahlu vojenskú prehliadku s účasťou tisícov vojakov, leteckej techniky a najnovšej pozemnej výzbroje pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.
Content: Peking 20. augusta (TASR) – Čína usporiada v septembri rozsiahlu vojenskú prehliadku na počesť 80. výročia kapitulácie Japonska a ukončenia druhej svetovej vojny. Podľa správ agentúry Reuters sa očakáva účasť viac ako 10 000 vojakov, stoviek lietadiel vrátane stíhacích a bombardovacích strojov, a tiež rôznych typov pozemnej techniky, ktoré budú verejnosti predstavené po prvýkrát.
Prehliadka, ktorá sa uskutoční 3. septembra, má byť podľa Reuters ukážkou rastúcej vojenskej sily Číny. V sprievode sa predvedie široká škála vojenského vybavenia, od vozidiel s technológiou na neutralizáciu dronov, cez nové tanky, lietadlá včasného varovania určené na ochranu čínskych lietadlových lodí, až po množstvo inovatívnych zbraní a systémov. Zvláštna pozornosť sa bude venovať rozšíreniu čínskeho raketového arzenálu, vrátane protilodných hypersonických striel.
„Táto prehliadka plne demonštruje významnú schopnosť našej armády úspešne čeliť budúcim konfliktom a adaptovať sa na technologický pokrok a meniace sa metódy vedenia vojny,“ uviedol Wu Ce-kche, zástupca riaditeľa prehliadky, počas tlačovej konferencie.
Slávnostný akt, trvajúci 70 minút, bude na Námestí nebeského pokoja sledovať čínsky prezident Si Ťin-pching spolu s pozvanými zahraničnými lídrami, medzi ktorými by mal byť aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa zúčastnil aj na podobnej prehliadke v roku 2015.
Pred desiatimi rokmi sa na prehliadke zúčastnilo 12 000 vojakov, vrátane jednotiek z Ruska, Bieloruska, Mongolska a Kambodže. Vtedy Peking nasadil viac ako 500 kusov vojenskej techniky a 200 lietadiel.
V roku 2015 sa mnohí západní lídri na podujatí nezúčastnili, vyjadrujúc obavy z možného posolstva, ktoré by Čína prostredníctvom demonštrácie svojej vojenskej sily mohla vyslať. Účasť odmietol aj vtedajší japonský premiér Šinzó Abé.
