Čína stupňuje tlak: Lietadlové lode a desiatky plavidiel v okolí Taiwanu
Taiwan hlási rozsiahle nasadenie čínskych lodí a lietadiel v máji. Cieľom Pekingu je podľa Tchaj-pej zvýšiť tlak na ostrov.
Tchaj-pej hlási zvýšenú vojenskú aktivitu Číny v okolí Taiwanu v priebehu mája, čo vyvoláva obavy z ďalšieho nátlaku na ostrov.
Content: Tchaj-pej, 2. júna (TASR) – Podľa nemenovaného predstaviteľa taiwanských bezpečnostných zložiek Čína v priebehu mája rozmiestnila dve zoskupenia lietadlových lodí a desiatky ďalších plavidiel severne a južne od Taiwanu. Cieľom týchto krokov je podľa Tchaj-pej stupňovať vojenský tlak na samosprávny ostrov. Informáciu priniesla agentúra AFP.
V období od 1. do 27. mája taiwanské sily monitorovali až 70 čínskych lodí, vrátane vojenských plavidiel, v oblasti od Žltého mora po Juhočínske more. Anonymný taiwanský predstaviteľ uviedol, že cieľom Pekingu je vyvinúť „komplexný a maximálny tlak“ na Taiwan.
Čína v posledných rokoch systematicky zvyšuje prítomnosť svojich stíhačiek a vojnových lodí v okolí Taiwanu, čím sa snaží donútiť Tchaj-pej, aby uznal nároky Pekingu na zvrchovanosť nad ostrovom.
„V predmetnej oblasti sa priemerne pohybovalo 50 až 70 vojenských plavidiel a lodí čínskej štátnej správy. Zaznamenali sme tiež lety rôznych typov vojenských lietadiel, ktoré neustále vykonávali nátlakové operácie,“ uviedol zdroj.
Okrem toho bolo 19. mája v blízkosti Peskadorských ostrovov, ktoré spravuje Tchaj-pej, spozorovaných ďalších 30 čínskych plavidiel bez identifikačných označení, dokumentov alebo prístavnej registrácie. Taiwanské ministerstvo obrany uviedlo, že počas mája zaznamenalo v blízkosti ostrova celkovo 75 prípadov narušenia vzdušného priestoru čínskymi vojenskými lietadlami.
Zvýšená aktivita Číny sa časovo zhodovala s prejavom taiwanského prezidenta Laj Čching-te, ktorý 20. mája oslávil prvý rok vo funkcii, a predchádzala bezpečnostnému fóru Dialóg Šangri-La v Singapure.
Americký minister obrany Pete Hegseth na fóre vyjadril obavy, že Čína sa pripravuje na použitie vojenskej sily s cieľom destabilizovať mocenskú rovnováhu v Ázii.
Peking, ktorý na summit nevyslal svojho ministra obrany Tung Ťüna, varoval Washington, aby sa „nezahrával s ohňom“.
Čína od nástupu prezidenta Laja do funkcie uskutočnila niekoľko rozsiahlych vojenských cvičení v okolí Taiwanu.
