Čína varuje Japonsko pred zasahovaním do otázky Taiwanu
Čína ostro reaguje na japonské plány ohľadom Taiwanu. Hrozí "bolestivou cenou" za prípadné prekročenie "červených línií".
Taiwan zdôrazňuje, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia, čím odmieta nároky Pekingu.
Content: Peking (TASR) – Čínske ministerstvo obrany ostro varovalo Japonsko s tým, že ak prekročí svoje hranice v otázke Taiwanu, bude čeliť „bolestivej cene“. Táto reakcia prichádza v súvislosti s plánmi Japonska na rozmiestnenie rakiet na ostrove Jonaguni, ktorý sa nachádza približne 100 kilometrov od pobrežia Taiwanu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Hovorca čínskeho ministerstva obrany, Ťiang Pin, vyhlásil: „Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má rozsiahle kapacity a spoľahlivé prostriedky na porazenie akéhokoľvek agresora. Ak sa Japonsko odváži čo i len o krok prekročiť stanovené hranice, spôsobí si problémy a zaplatí za to.“
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase zvýšeného napätia medzi oboma krajinami. Japonská premiérka Sanae Takaičiová nedávno naznačila, že prípadný čínsky útok na Taiwan by mohol vyvolať vojenskú reakciu Tokia.
Japonský minister obrany Šindžiró Koizumi potvrdil, že prípravy na rozmiestnenie rakiet zem-vzduch stredného doletu na vojenskej základni na Jonaguni „pokračujú plynule“. Ostrov Jonaguni je situovaný približne 110 km východne od Taiwanu.
Čínske ministerstvo obrany zdôraznilo, že „riešenie taiwanskej otázky“ je výlučne vnútornou záležitosťou Číny a Japonsko by sa do nej nemalo miešať. Pripomenulo, že Japonsko kontrolovalo Taiwan od roku 1895 až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945.
Hovorca Ťiang Pin na tlačovej konferencii vyhlásil: „Japonsko sa nielenže nezamyslelo nad svojimi závažnými zločinmi agresie a koloniálnej vlády na Taiwane, ale namiesto toho… sa venuje ilúzii vojenskej intervencie v Taiwanskom prielive.“
Taiwanská vláda opakovane odmieta nároky Pekingu na Taiwan a zdôrazňuje, že len obyvatelia Taiwanu majú právo rozhodovať o jeho budúcnosti. Prezident Taiwanu Laj Čching-te nedávno predstavil plány na zvýšenie výdavkov na obranu o ďalších 40 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov.
