Čínsky exportný boom napriek clám USA: Svet v obavách

Po zavedení amerických ciel Čína zaplavuje globálny trh lacným tovarom, čo vyvoláva obavy o dopad na domáce priemysly a reakcie vlád.

Content: Peking (TASR) – Čína masívne zvyšuje export lacného tovaru do celého sveta po tom, čo USA zaviedli clá na čínske výrobky. Peking pritom využíva kombináciu diplomatických nástrojov a ekonomických hrozieb, aby odradil ostatné krajiny od zavedenia odvetných opatrení. Informuje o tom agentúra Bloomberg.

Napriek americkým clám si čínsky exportný sektor udržal silu. Po obmedzení prístupu na americký trh zaznamenal export do Indie v auguste historické maximum, dodávky do Afriky smerujú k ročnému rekordu a predaj do krajín juhovýchodnej Ázie prekonal úrovne z obdobia pandémie.

Tento rozsiahly nárast exportu vyvoláva znepokojenie na celom svete. Vlády sa ocitajú v dileme: chrániť domáci priemysel alebo riskovať zhoršenie vzťahov s Pekingom, ktorý je obchodným partnerom číslo jeden pre viac ako polovicu krajín sveta. Jedinou krajinou, ktorá doteraz prijala rázne opatrenia, je Mexiko, ktoré uvalilo clá až do výšky 50 % na čínske výrobky, vrátane automobilov, automobilových dielov a ocele. Ostatné krajiny čelia rastúcemu tlaku, aby konali.

Indické úrady zaznamenali v posledných týždňoch prudký nárast žiadostí o prešetrenie dumpingu zahraničného tovaru, vrátane výrobkov z Číny a Vietnamu. Indonézia prisľúbila zvýšený dohľad nad dovozom po tom, čo sa na internete objavili videá čínskych predajcov, ktorí ponúkali tovar za extrémne nízke ceny, čo vyvolalo vlnu nevôle.

Možnosti efektívnych opatrení sú však obmedzené. Krajiny, ktoré rokujú o obchodných dohodách s USA, sa zdráhajú otvárať ďalší front v obchodnej vojne s druhou najväčšou ekonomikou sveta. "Opatrná reakcia je pravdepodobne ovplyvnená prebiehajúcimi obchodnými rokovaniami s USA," uviedol Christopher Beddor zo spoločnosti Gavekal Dragonomics. "Niektoré krajiny nechcú byť vnímané ako tí, ktorí prispievajú k rozpadu globálneho obchodného systému. Iné si možno ponechávajú clá voči Číne, aby ich mohli ponúknuť ako ústupky USA počas vlastných obchodných rokovaní," dodal.

Peking aktívne využíva diplomaciu a ekonomické hrozby, aby zabránil krajinám v prijatí priamych odvetných opatrení. Čínsky prezident Si Ťin-pching začiatkom mesiaca vyzval krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, ku ktorým sa pridali Egypt, Etiópia, Indonézia, Irán, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia), aby zaujali jednotný postoj proti protekcionizmu. Ministerstvo obchodu v Pekingu medzitým varovalo Mexiko, aby si "dobre rozmyslelo", než podnikne kroky, pretože tie budú mať následky.

Situáciu komplikuje aj tlak Donalda Trumpa na krajiny NATO, aby zaviedli clá až do výšky 100 % na čínske výrobky v reakcii na podporu Ruska. Ak sa mu podarí získať podporu ďalších krajín v boji proti Číne, sťaží to Pekingu riešenie vnútorných problémov, ako je kríza na trhu s nehnuteľnosťami a starnutie populácie.

Hoci čínski vývozcovia čelia nepriaznivým podmienkam, prudký nárast obchodu im neprináša väčšie zisky a nepomáha riešiť domáce problémy. Zisky priemyselných firiem klesli za prvých sedem mesiacov roka o 1,7 %, pretože znížili ceny, aby zvýšili predaj v zahraničí.

Rast exportu by mohol tiež narušiť úsilie Pekingu o preorientovanie ekonomiky na stimuláciu domácej spotreby. Prezidentovi Si Ťin-pchingovi to však zatiaľ hrá do karát, pretože môže ukázať USA, že Čína nepotrebuje amerických spotrebiteľov, čo posilňuje jeho pozíciu pred stretnutím s Trumpom na samite v Južnej Kórei. Najväčšie svetové ekonomiky stále rokujú o možnej obchodnej dohode a 90-dňová pauza na zníženie vzájomných ciel o 115 % sa skončí začiatkom novembra.