Cyrilometodská tradícia: Národný symbol naprieč dejinami Slovenska
Odkaz solúnskych bratov Cyrila a Metoda pretrváva stáročia. Ako sa menil jeho význam v rôznych politických režimoch na Slovensku?
Cyrilometodská tradícia zohrávala a zohráva na Slovensku významnú úlohu pri formovaní národnej identity, najmä od 19. storočia.
Content: Bratislava 5. júla (TASR) – Príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863 si Slovenská republika pripomína ako štátny sviatok. Ich odkaz však rezonoval slovenskou spoločnosťou aj v búrlivejších obdobiach moderných dejín, od prvej Československej republiky, cez vojnový Slovenský štát až po komunistický režim.
Historik Adam Hudek zo Slovenskej akadémie vied upozorňuje, že v období prvej ČSR sa cyrilometodskej misii nevenovala adekvátna pozornosť. Národný program prezidenta Masaryka bol totiž založený na husitskej tradícii, ktorá predstavovala protipól ku katolicizmu. Z politického hľadiska tieto dve tradície stáli v protiklade.
„Oficiálna interpretácia dejín ČSR cyrilometodskú tradíciu skôr odsunula do úzadia. O jej udržiavanie sa starali predovšetkým katolíci a gréckokatolíci, a z politických strán najmä ľudáci. Pre nich Cyril a Metod symbolizovali rozdiel medzi konzervatívnymi Slovákmi a pokrokovými Čechmi,“ objasňuje Hudek.
Podľa neho sa zdôrazňovanie cyrilometodskej tradície spájalo s odporom voči českej dominancii v republike. Podporu tradícia nachádzala aj vo Vatikáne. Apoštolský list pápeža Pia XI. pri príležitosti 1100. výročia narodenia Cyrila zdôrazňoval význam cyrilometodskej misie pre slovanské národy. Slovenskí katolíci naň reagovali usporiadaním Slovenskej národnej púte na Devíne v roku 1927.
„Po vzniku Slovenského štátu sa sviatok Cyrila a Metoda stal aj Dňom zahraničných Slovákov. 5. júla 1939 sa konali posledné cyrilometodské slávnosti na dlhú dobu. Prezident Tiso na nich rečnil za účasti slovenských a nemeckých politikov. Je otázne, nakoľko si slovenská vláda uvedomovala paradox vtedajšej situácie. Slovensko bolo závislé od Nemeckej ríše, ktorá si nárokovala na Devín a jeho okolie, zatiaľ čo slovenské elity propagovali nemecký politický a kultúrny vplyv, čo bolo v rozpore s cieľmi kniežaťa Rastislava a misie Cyrila a Metoda,“ dodáva historik.
Cyrilometodské dedičstvo si prispôsobili aj komunisti po roku 1948. Hudek tvrdí, že režim potlačil náboženský aspekt misie a vyzdvihoval najmä jej kultúrny prínos.
„Solúnski bratia boli prezentovaní ako zástancovia všeslovanskej družby, ktorí prišli zachrániť Veľkú Moravu pred germánskym útlakom. Režim na ich osudoch ilustroval nebezpečenstvo západného imperializmu a zradu Vatikánu, ktorý sa údajne priklonil k franským biskupom a zradil tak cyrilometodské dielo,“ konštatuje Hudek.
Oslavy sa konali aj počas komunizmu, napríklad v roku 1963 na Velehrade a Devíne pri príležitosti 1100. výročia príchodu Cyrila a Metoda. Počas Pražskej jari sa na Devíne v roku 1968 uskutočnilo masové stretnutie, no v roku 1969 boli oslavy normalizačnými orgánmi zrušené.
„V 70. a 80. rokoch komunistickí ideológovia prehrali boj o cyrilometodské dedičstvo. Počas osláv 1100. výročia Metodovej smrti na Velehrade sa púť zmenila na demonštráciu za práva veriacich. Zhromaždenie vypískalo zástupcov KSČ a skandovalo na slávu pápežovi Jánovi Pavlovi II. V 80. rokoch bolo zrejmé, že cyrilometodská tradícia je silnejšia na Slovensku než v Čechách a spája sa v nej náboženský aj nacionálny aspekt,“ uvádza historik.
Hudek však upozorňuje, že reálny dosah cyrilometodskej misie na vývoj Veľkej Moravy je sporný. Išlo skôr o krátku epizódu, ktorá nezmenila orientáciu regiónu na latinský západ.
„Na rozdiel od Balkánu sa na Slovensku z cyrilometodského dedičstva nezachovalo prakticky nič – ani písmo, ani liturgický jazyk, ani byzantský vplyv. Vznik Uhorska a politika kráľa Štefana mali na ďalší vývoj Slovenska oveľa väčší vplyv, nehovoriac o osobnostiach moderných dejín. Prínos vzniku ČSR v roku 1918 alebo činnosť M. R. Štefánika sú pre vývoj Slovenska oveľa významnejšie ako misia Cyrila a Metoda,“ zdôraznil pre TASR spoluautor publikácie Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku (2013).
Napriek tomu má cyrilometodská tradícia na Slovensku silný národno-emancipačný charakter, ktorý sa budoval od 19. storočia a stala sa neoddeliteľnou súčasťou konštrukcie národných dejín.
