Dane vs. Služby: Prečo Slováci platia viac a dostávajú menej?
Analýza odhaľuje, že Slováci platia vyššie dane, no kvalita verejných služieb, infraštruktúry a vzdelávania zaostáva za susednými štátmi.
Zatiaľ čo susedné krajiny investujú do rozvoja a modernizácie, Slovensko zaostáva. Cesta naprieč Poľskom či Maďarskom je dnes realitou, no prejazd Slovenskom ostáva výzvou.
Content: Bratislava 16. septembra (TASR) – Slovenská ekonomika čelí paradoxu: vyššie daňové zaťaženie v porovnaní s mnohými susednými štátmi sa neodráža v adekvátnej kvalite verejných služieb. Podľa analýzy think-tanku MESA10, Slovensko zaostáva v dopravnej infraštruktúre, ekonomickom raste a kvalite vzdelávacieho systému, čo prehlbuje existujúce rozdiely.
„Kým Poliaci a Maďari majú diaľnice prechádzajúce celou krajinou, Slováci majú problém prejsť plynule aj kratšie úseky,“ konštatuje ekonomický analytik Tomáš Meravý. Kritická situácia pretrváva aj v školstve. Slovenskí študenti dosahujú v testoch PISA horšie výsledky ako ich rovesníci v zahraničí a slovenské univerzity sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú nižšie v porovnaní s univerzitami v susedných krajinách.
Analýza upozorňuje na markantný nárast sociálnych výdavkov od roku 2018, ktorý dosiahol až štyri percentá HDP. Napriek tomu miera chudoby na Slovensku každoročne stúpa. Podľa analytika, finančné prostriedky nie sú efektívne nasmerované na podporu ľudí v núdzi, ale slúžia skôr ako nástroj na získavanie politickej popularity. Štedrosť dôchodkového systému navyše presahuje reálne možnosti štátu.
Slabá ekonomika sa prejavuje aj v nízkych platoch, čo sa v budúcnosti odrazí na nízkych dôchodkoch. Zatiaľ čo priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku presahuje 1500 eur, v Rumunsku už prekročila 1800 eur. V Poľsku je priemerná mzda vyše 2000 eur, v Česku viac ako 1900 eur a v Maďarsku vyše 1700 eur mesačne.
„Sociálny populizmus poškodzuje aj samotných dôchodcov, pretože vláda zanedbáva ekonomický rozvoj a uprednostňuje kupovanie si voličskej priazne. Slováci sa v porovnaní so susednými krajinami stávajú chudobnejšími. Profitujú z toho len ústavní činitelia, ktorých platy sú luxusné, a to nielen v absolútnej výške, ale aj v pomere k priemernej mzde. Plat slovenského prezidenta, ktorý presahuje 18 000 eur mesačne, je vyšší ako plat francúzskeho prezidenta a predstavuje 12-násobok priemernej mzdy, čo je najvyšší platový kvocient v EÚ,“ dodáva Meravý.
Podobná situácia panuje aj medzi poslancami Národnej rady SR, ktorých platový kvocient je najvyšší v EÚ, keďže zarábajú takmer päťnásobok priemernej mzdy. Plat predsedu vlády, ktorý presahuje 12 000 eur mesačne, dosahuje osemnásobok priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší kvocient v EÚ po maďarskom premiérovi.
