Daňové odbremenenie 2024: Slováci pracujú na štát do 22. augusta
Kedy konečne začneme zarábať sami na seba? Analýza ukazuje, že daňové zaťaženie je na Slovensku naďalej vysoké a rastie.
Podľa výpočtov EIC a Konzervatívneho inštitútu, Slováci tento rok začnú zarábať "pre seba" až koncom augusta.
Content: Bratislava – Slovenskí zamestnanci musia tento rok pracovať až do 22. augusta, aby zaplatili všetky povinné dane a odvody. Deň daňového odbremenenia, kedy hypoteticky začnú zarábať pre seba, tak nastáva o dva dni neskôr ako vlani a o dvanásť dní neskôr ako v roku 2015. Informoval o tom Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Výpočet, ktorý realizovali EIC a KI, vychádza z analýzy celkového daňového a odvodového zaťaženia priemernej mzdy na Slovensku v roku 2024. Metodika definuje dane ako všetky administratívne vynútené platby.
„Až 63,5 % z celkových mzdových nákladov ide na povinné platby štátu, pričom iba 36,5 % zostáva zamestnancom,“ zdôraznil Gonda. Najväčší podiel na tomto zaťažení tvoria dane z príjmu (46,2 %), nasledované daňami zo spotreby (14,6 %), majetkovými daňami (1,4 %) a podnikateľskými daňami (1,2 %). V porovnaní s okolitými krajinami je daňové zaťaženie na Slovensku vyššie ako v Českej republike (o 1,66 percentuálneho bodu) a mierne nižšie ako v Rakúsku (o 0,25 percentuálneho bodu).
Podľa Gondu dlhodobé trendy ukazujú neustály nárast daňového zaťaženia na Slovensku. "Zvýšilo sa aj v roku 2024 a za posledných 10 rokov, čo predstavuje riziko, že ďalšie opatrenia, ako napríklad daň z finančných transakcií, vyššia DPH a vyššia daň z príjmu pre právnické osoby, ho ešte zvýšia," varoval ekonóm.
Upozornil tiež na alarmujúci fakt, že napriek rastúcim daňovým príjmom rastú ešte rýchlejšie verejné výdavky a verejný dlh. Za posledných desať rokov sa daňové a odvodové príjmy zvýšili o 22,3 miliardy eur, verejné výdavky o 29,6 miliardy eur a verejný dlh o 36,8 miliardy eur.
Gonda navrhuje alternatívny prístup k ozdraveniu verejných financií. „Namiesto zvyšovania daní a odvodov by vláda mala šetriť, znižovať verejné výdavky, deregulovať a znižovať vplyv štátu na ekonomiku a nastaviť pravidlá limitujúce verejné výdavky. Šetrenie by sa malo týkať predovšetkým prevádzky a spotreby štátu a zníženia sociálnych transferov pre ľudí so strednými a vyššími príjmami,“ uzavrel.
