DEŇ HRDINOV DUKLY: Pripomíname si oslobodzovaciu operáciu
Dnes si pripomíname obete a hrdinstvo Karpatsko-duklianskej operácie, jednej z najťažších bitiek 2. svetovej vojny na našom území.
Slovensko si pripomína Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, dôležitý medzník v oslobodzovaní.
Content: Bratislava 5. októbra (TASR) – Dnes si Slovenská republika pripomína Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), pamätný deň venovaný jednej z najkrvavejších a najnáročnejších bojových operácií na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. Pred 81 rokmi sa začala bitka, ktorá si vyžiadala tisíce obetí na oboch stranách.
Tento pamätný deň bol zavedený v roku 2016, keď Národná rada SR zmenila názov spomienky na udalosti vojny. Pôvodne bol známy ako Deň obetí Dukly a pred rokom 1993 ako Deň Československej ľudovej armády.
Karpatsko-duklianska operácia začala 8. septembra 1944, keď cez Dukliansky priesmyk prenikali jednotky sovietskej Červenej armády a 1. československý armádny zbor pod vedením generála Jana Kratochvíla. Plánovaná ako päťdňová akcia, sa napokon pretiahla až do 28. októbra 1944 a stala sa súčasťou rozsiahlejšej Východokarpatskej operácie.
Podľa zástupcu riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Petra Šumichrasta, KDO bola útočnou operáciou vojsk sovietskej 38. armády 1. ukrajinského frontu pod vedením maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu armádneho generála Ivana Jefimoviča Petrova. Jej cieľom bolo prelomiť líniu nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ v karpatskom predhorí a umožniť Červenej armáde rýchly postup na Slovensko, aby podporila Slovenské národné povstanie.
Úspech operácie závisel od momentu prekvapenia a rýchleho postupu, podporených aktívnou činnosťou partizánov. Tento predpoklad sa však nenaplnil. Ešte pred začiatkom útoku boli obe slovenské divízie Východoslovenskej armády generála Augustína Malára odzbrojené Nemcami. V oblasti bojov navyše rýchlo posilnili nemecké jednotky presunuté z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Už medzi 8. a 13. septembrom 1944 začali Nemci presúvať svoje jednotky zo Slovenska. Pôvodný útok sovietskych a československých vojsk sa tak zmenil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o každý horský hrebeň a priesmyk,“ dodal Šumichrast.
Dňa 20. septembra 1944 jednotky sovietskej 242. horskej streleckej divízie po delostreleckej príprave obnovili útok a v ranných hodinách prekročili československú štátnu hranicu. Prvou oslobodenou obcou sa stalo Kalinovo, ktoré oslobodili príslušníci 315. gardového streleckého pluku a 327. horského streleckého pluku. Dňa 6. októbra 1944, po ťažkých bojoch na území Poľska, príslušníci 1. československého armádneho zboru definitívne prešli cez Dukliansky priesmyk na Slovensko.
Ťažké boje trvali až do konca októbra a viazali značné sily nepriateľa, ktoré tak nemohol efektívne použiť na iných úsekoch frontu, ani proti povstalcom v strednom Slovensku.
Oficiálne štatistiky potvrdzujú vysoký počet obetí na oboch stranách. „Sovietska 38. armáda stratila 13 264 padlých, zomretých a nezvestných vojakov a 48 750 bolo zranených alebo ochorelo. Celkové straty 1. československého armádneho zboru predstavovali 935 padlých, 4518 ranených a 756 nezvestných. Podľa hlásení o bojovej činnosti zboru od 8. septembra do 6. októbra 1944 boli celkové straty zboru 5318 osôb, z toho 932 padlých a zomretých, 3826 ranených a 560 nezvestných. Odhadované straty nepriateľa dosiahli až 52 000 padlých a ranených,“ upresnil Šumichrast.
O rozsahu bojov svedčí aj nasadenie vyše stotisíc nemeckých vojakov a značné straty techniky, vrátane tankov, obrnených transportérov a diel.
„Sme právom hrdí na účasť Slovákov na tejto historickej udalosti. Na začiatku operácie sa k slovenskej národnosti hlásilo 3326 príslušníkov zboru a ich počet vzrástol na 4601. Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola počas operácie presunutá na povstalecké územie,“ uzavrel zástupca riaditeľa VHÚ.
Ministerstvo obrany SR si tohtoročné výročie Karpatsko-duklianskej operácie pripomenulo v nedeľu 5. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v Svidníku. Súčasťou programu bol prelet leteckej techniky, pietny akt kladenia vencov a prezentácia klubov vojenskej histórie, historickej techniky a dobových jedál.
