Deň rodiny pripomína prepojenie s udržateľnosťou
15. máj je dňom, kedy sa celosvetovo zdôrazňuje význam rodiny v kontexte globálnych výziev a snahy o udržateľný rozvoj pre lepšiu budúcnosť.
Medzinárodný deň rodiny, oslavovaný 15. mája, poukazuje na kľúčovú úlohu rodín v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prijatých OSN v roku 2015.
Content:
Bratislava/New York, 15. mája (TASR) – História Medzinárodného dňa rodiny siaha do 80. rokov 20. storočia, kedy si Organizácia Spojených národov začala uvedomovať dôležitosť rodiny v globálnom kontexte. Formálnym krokom bolo vyhlásenie Medzinárodného roku rodiny v roku 1989 Valným zhromaždením OSN.
Následne, v roku 1993, OSN ustanovila 15. máj ako Medzinárodný deň rodiny. Cieľom tohto dňa je zvýšiť povedomie o otázkach, ktorým rodiny čelia, a o vplyve sociálnych, ekonomických a demografických zmien na rodinný život.
Po prijatí Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v roku 2015, sa vzťah medzi rodinou a udržateľným rozvojom stal ešte zreteľnejším. Sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja sa zameriava na boj proti chudobe, nerovnosti, nespravodlivosti a na ochranu planéty. Ukázalo sa, že politiky podporujúce rodinu sú nevyhnutné pre dosiahnutie mnohých z týchto ambicióznych cieľov.
V novembri tohto roka sa v katarskej Dauhe uskutoční druhý svetový samit o sociálnom rozvoji. Tento summit bude príležitosťou na opätovné potvrdenie záväzkov v oblasti boja proti chudobe, podpory dôstojnej práce a sociálneho začlenenia. Nadväzuje na Kodanskú deklaráciu z roku 1995, ktorá zdôraznila, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti a vyzvala na podporu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom.
Tohtoročná téma Medzinárodného dňa rodiny kladie dôraz na potrebu integrovať politiky zamerané na rodinu do národných rozvojových stratégií. Tieto politiky by mali reagovať na aktuálne trendy, ako sú technologický pokrok, demografické zmeny, urbanizácia, migrácia a dopady klimatických zmien.
OSN upozorňuje, že rodinné farmy predstavujú približne 80% všetkých fariem na svete a zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti, vytváraní pracovných miest vo vidieckych oblastiach a udržiavaní zdravých ekosystémov, najmä v rozvojových krajinách. Avšak, rodinní farmári v rozvojových krajinách čelia klesajúcim výnosom úrody v dôsledku klimatických zmien, rastúcej chudobe a potravinovej neistote, keďže extrémne poveternostné podmienky znižujú produkciu potravín a znižujú kúpnu silu.
Podľa OSN, rodiny s nízkymi príjmami v rozvojových krajinách sú najviac ohrozené dopadmi klimatických zmien, a to kvôli ich závislosti na prírodných zdrojoch a nedostatočnej infraštruktúre, čo im sťažuje zvládanie extrémnych poveternostných javov.
