Deň solidarity s politickými väzňami v JAR: Spomienka na boj za slobodu
Pripomienka osudov ľudí, ktorí boli prenasledovaní pre svoje politické presvedčenie a boj za spravodlivosť v JAR a inde vo svete.
Každoročne 11. októbra si pripomíname Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike.
Content:
Johannesburg 11. októbra (TASR) – Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike nám pripomína obete politického útlaku. Je to deň venovaný spomienke na tých, ktorí boli a v mnohých kútoch sveta stále sú, prenasledovaní, uväznení alebo inak trestaní za svoje politické názory, za obhajobu ľudských práv a snahu o rovnoprávnosť. Tento deň nás vyzýva k reflexii nad temnou históriou apartheidu, nad hrdinským bojom za ľudské práva a nad neustálou potrebou chrániť občianske slobody po celom svete.
OSN vyhlásila tento deň v roku 1976, aby si pripomenula 11. október 1963, dátum, kedy boli prepustení politickí väzni bojujúci proti režimu apartheidu. Juhoafrická republika prekonala dlhú a traumatickú cestu od systému apartheidu, štátom riadeného rasistického režimu, ktorý v 20. storočí systematicky marginalizoval značnú časť populácie z politického, ekonomického a spoločenského života. Počas tohto obdobia boli tisíce aktivistov, politikov a bežných občanov prenasledovaní, uväznení alebo donútení k exilu, a to kvôli ich úsiliu o zmenu.
Politickí väzni sú ľudia, ktorých väznenie je motivované ich politickými presvedčeniami, aktivitami alebo odporom voči vládnucemu režimu. Často sú väznení bez spravodlivého procesu alebo na základe vymyslených obvinení. Medzi nich patria opoziční politici, aktivisti za ľudské práva, novinári, študenti a komunitní organizátori. Medzinárodné právo a záväzky štátov v oblasti ľudských práv zdôrazňujú právo na spravodlivý proces, slobodu prejavu a zákaz mučenia a krutého zaobchádzania. Uväzňovanie osôb z politických dôvodov je hrubým porušením týchto zásad.
Hoci bol apartheid v Juhoafrickej republike zrušený, téma politických väzňov zostáva relevantná. V mnohých krajinách sveta sú ľudia stále prenasledovaní pre svoje názory, aktivizmus alebo žurnalistickú činnosť. Kultúra odporu, vrátane piesní, literatúry a umenia, často zaznamenáva skúsenosti politických väzňov a šíri ich príbehy, čím udržuje spomienku na ich obete.
Medzi najvýznamnejších politických väzňov v JAR patril Nelson Mandela, ktorý sa neskôr stal prezidentom v rokoch 1994-1999. Bol prvou černošskou hlavou štátu a prvým prezidentom zvoleným v plne demokratických voľbách. Jeho vláda sa zamerala na prekonanie dedičstva apartheidu prostredníctvom podpory rasového zmierenia a budovania multirasovej demokracie. Hoci jeho ideológia afrického nacionalizmu a socializmu nebola bez kontroverzií, jeho úsilie v oblasti rasovej spravodlivosti a demokracie bolo ocenené Nobelovou cenou za mier, ktorú zdieľal s Frederikom de Klerkom, posledným prezidentom Južnej Afriky pred Mandelom.
