Dôchodkové očakávania: Generácia X najviac verí štátu, mladí vkladajú nádej do úspor
Kto sa spolieha na štát a kto si radšej sporí sám? Prieskum odhaľuje zaujímavé rozdiely v pohľade na dôchodok medzi generáciami Slovákov.
Prieskum ukazuje, že len pätina Slovákov spolieha na štát ako na zdroj zabezpečenia na dôchodku, hoci rozdiely medzi generáciami sú markantné.
Content: Bratislava, 2. novembra (TASR) - Zatiaľ čo staršia generácia X (45-60 rokov) s väčšou nádejou očakáva štátny dôchodok, mladší Slováci z generácií Y a Z sa viac spoliehajú na vlastné úspory. Ukazuje to nový prieskum online investičnej platformy Portu, realizovaný agentúrou Ipsos na vzorke 839 respondentov zo Slovenska a 1050 z Česka. Výsledky naznačujú, že vnímanie štátnej podpory v starobe sa líši v závislosti od veku.
Podľa prieskumu, takmer tretina (26,3 %) príslušníkov generácie X verí, že sa o nich štát na dôchodku postará, alebo s tým aspoň do istej miery počíta. Naopak, až 42,6 % generácie Y (29-44 rokov) je presvedčených, že sa na štát v tejto oblasti nemôžu spoľahnúť. Generácia Z (18-28 rokov) je o niečo optimistickejšia, no aj tak takmer 40 % z nich neverí v štátnu podporu na dôchodku. Zaujímavosťou je, že len minimum (1,8 %) najmladšej generácie sa na štát plne spolieha.
Celkovo 20 % slovenských respondentov uviedlo, že verí v určitú mieru štátneho zabezpečenia na dôchodku. Napriek tomu, väčšina si uvedomuje potrebu vlastných úspor. Iba 22,3 % očakáva, že štátny dôchodok bude tvoriť prevažnú časť ich príjmu v starobe. Zatiaľ čo 32,6 % generácie X plánuje žiť zo štátneho dôchodku, u generácie Z je to len 7,3 %. Tento trend potvrdzuje, že mladí ľudia prikladajú oveľa väčší význam vlastným úsporám.
Analytik platformy Portu, Marek Malina, upozorňuje, že spoliehanie sa na štát sa prejavuje aj v prístupe k sporeniu. Až 13,4 % respondentov z generácie X si na dôchodok vôbec neodkladá a ani to neplánuje, zatiaľ čo u generácie Y je to len 5,5 %. Investovanie do dôchodkových úspor sa venuje menej ako 40 % Slovákov, pričom okrem druhého piliera najčastejšie využívajú bežné a sporiace účty.
Pokiaľ ide o výšku mesačných úspor, 23,5 % ľudí si odkladá 41 až 100 eur, 9,4 % ušetrí 100 až 200 eur a 8,8 % viac ako 200 eur. Viac ako pätina (21,3 %) si na dôchodok neodkladá nič, a ďalších 18,5 % šetrí do 40 eur mesačne. Mnohí si odkladajú rôzne sumy nepravidelne. Takmer polovica opýtaných si predstavuje finančne zabezpečený dôchodok ako udržanie rovnakej životnej úrovne ako počas aktívneho života. Štvrtine respondentov by stačilo pokrytie základných výdavkov, pričom s klesajúcim vekom sa nároky na životnú úroveň na dôchodku zvyšujú. Práve generácia Z prejavuje najmenšiu ochotu uskromniť sa v starobe.
