Dôvera v štát hrala kľúčovú rolu pri očkovaní počas pandémie COVID-19
Rozhodnutie o očkovaní neovplyvnili hoaxy, ale dôvera v inštitúcie. Prečo bolo dôležitejšie veriť štátu ako vedeckým argumentom?
Medzinárodná štúdia ukázala, že politické postoje a dôvera v inštitúcie mali väčší vplyv na rozhodnutie o očkovaní než demografické faktory.
Content: Bratislava 10. júla (TASR) - Rozsiahla medzinárodná štúdia odhalila, že hlavným faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutie o očkovaní proti COVID-19 neboli vek, vzdelanie, ani osobné presvedčenie, ale politické názory a miera dôvery v štátne inštitúcie. Výskum realizovaný Jánom Žilinským zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Yannisom Theocharisom z Technickej univerzity v Mníchove analyzoval dáta od viac ako 19 000 ľudí z Európy, USA a Brazílie a publikoval ho prestížny vedecký časopis Humanities & Social Sciences Communications.
„Štúdia potvrdila, že nespokojnosť s demokraciou taktiež zohrávala dôležitú, hoci menšiu, úlohu v rozhodovaní o očkovaní,“ vysvetlil Žilinský. Doplnil, že v niektorých krajinách zvyšovalo riziko odmietania vakcíny uprednostňovanie sociálnych sietí ako hlavného zdroja informácií. Naopak, sledovanie tradičných médií bolo spojené s vyššou pravdepodobnosťou očkovania.
Zaujímavym zistením bolo, že snahy o vyvracanie dezinformácií o vakcínach nemali celoplošný efekt. „Zistili sme, že záujem o overené fakty súvisel s nižším odmietaním vakcín len v troch z devätnástich skúmaných krajín: v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodal Žilinský.
Výsledky naznačujú, že snahy o zvýšenie zaočkovanosti by sa nemali zameriavať iba na boj proti dezinformáciám o vakcínach. Dôvera vo verejné inštitúcie a vládu je rovnako dôležitá. Vedci upozorňujú na potrebu rozlišovať medzi všeobecným presvedčením o sprisahaniach a konkrétnou nespokojnosťou s vládou.
Budovanie dôvery v inštitúcie je preto dlhodobou investíciou do verejného zdravia. „Ak ľudia nedôverujú vláde a inštitúciám, nemusia prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,“ uzavrel Žilinský.
