Dve dekády od volieb: Začiatok éry Angely Merkelovej v Nemecku

Hoci ju preslávilo zvládanie kríz, dlhoročná kancelárka čelila aj kritike, najmä za prístup k Putinovi a energetickú závislosť Nemecka od Ruska.

Content: Bratislava/Berlín 18. septembra (TASR) – Nemecko a celá Európa si pripomínajú 20. výročie predčasných parlamentných volieb, ktoré predznamenali nástup jednej z najvýraznejších osobností nemeckej politiky. Angela Merkelová (CDU/CSU) 18. septembra 2005 tesne porazila vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera (SPD). Do funkcie nastúpila 22. novembra a viedla krajinu počas štyroch volebných období až do roku 2021.

Merkelová sa stala kľúčovou postavou nielen v Nemecku, ale aj v Európe. Preslávila sa výrokom „Wir schaffen das“ (Zvládneme to), ktorý vyslovila počas migračnej krízy. Toto heslo vyvolalo obdiv aj kritiku, predovšetkým pre rozhodnutie prijať v Nemecku viac ako milión utečencov a žiadateľov o azyl.

"Ossi Biene" – "včielka z východu," ako ju nazývali médiá – zažila počas svojho pôsobenia vo funkcii náročné obdobia, vrátane migračnej vlny, svetovej finančnej krízy, ruskej anexie Krymu a začiatku vojny na Donbase.

Angela Merkelová sa síce narodila v Hamburgu 17. júla 1954 ako Angela Dorothea Kasnerová, ale vyrastala v NDR. Jej otec, protestantský kňaz, bol preložený do Templinu v Brandenbursku, asi 80 kilometrov od Berlína.

V roku 1978 ukončila štúdium fyziky na Univerzite v Lipsku. Neskôr pracovala na ústave fyzikálnej chémie Akadémie vied NDR v Berlíne a venovala sa výskumu v oblasti kvantovej chémie. V roku 1986 získala titul doktorky prírodných vied.

V rokoch 1977 až 1982 bola vydatá za svojho spolužiaka Ulricha Merkela. V roku 1998 sa vydala za chemika Joachima Sauera. Do politiky vstúpila po znovuzjednotení Nemecka, koncom roku 1989 pôsobila ako hovorkyňa občianskej iniciatívy zmien a neskôr aj vlády.

Po prvých celonemeckých voľbách 2. decembra 1990 zasadla v Spolkovom sneme. Poslankyňou Bundestagu bola viac ako 30 rokov. Oslovila ju politika Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá sa zasadzovala za sociálne trhové hospodárstvo, slobodu jednotlivca, európsku integráciu a transatlantické spojenectvo. V januári 1991 sa stala ministerkou pre ženy a mládež v kabinete Helmuta Kohla. Od novembra 1994 do októbra 1998 pôsobila ako ministerka ochrany životného prostredia, prírody a jadrovej bezpečnosti.

V CDU sa Merkelová stala generálnou tajomníčkou strany, neskôr zastupujúcou predsedníčkou únie a predsedníčkou krajinskej organizácie v Meklenbursku-Predpomoransku. V roku 1999, keď prepukla aféra v spojitosti s financovaním CDU, Merkelová kritizovala Kohla a vyzvala CDU, aby sa od neho dištancovala. Kohl následne odstúpil z funkcie čestného predsedu strany.

Toto gesto prinieslo Merkelovej popularitu. V roku 2000 ju kresťanskí demokrati zvolili za šéfku strany ako prvú ženu v histórii. Predsedníčkou CDU bola až do 7. decembra 2018. V predčasných voľbách 18. septembra 2005 priviedla CDU k tesnému víťazstvu nad SPD a 22. novembra 2005 sa ujala funkcie prvej nemeckej kancelárky. Po štyroch rokoch vlády širokej koalície CSU/CDU a SPD v roku 2009 opäť zvíťazili kresťanskí demokrati a zostavili kabinet so slobodnými demokratmi (FDP). Po voľbách v rokoch 2013 a 2017 vládla CDU opäť so sociálnymi demokratmi. V roku 2018 prenechala Merkelová funkciu straníckej líderky Annegret Krampovej-Karrenbauerovej. Funkciu kancelárky vykonávala do 8. decembra 2021. Ak by na svojom poste zotrvala o 11 dní dlhšie, prekonala by Helmuta Kohla.

Počas jej 16-ročnej éry nemecká ekonomika zaznamenala rast HDP na osobu o 43 percent a miera nezamestnanosti sa znížila z 11,7 percenta v roku 2005 na 5,1 percenta. Mnohí analytici ju označovali za faktickú líderku Európskej únie. Časopis Forbes ju viackrát vyhlásil za najmocnejšiu ženu sveta a v roku 2015 získala ocenenie osobnosť roka časopisu Time ako „vytrvalá morálna vodkyňa“.

Dlhoročná šéfka spolkovej vlády však čelila kritike, najmä za politiku voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a za to, že Nemecko zostalo dlhodobo závislé od ruskej energie. Kritizované bolo aj jej rozhodnutie z roku 2011 ukončiť využívanie jadrovej energie.

Angela Merkelová dostala 7. februára 2019 slovenské štátne vyznamenanie, Rad bieleho dvojkríža I. triedy. V apríli 2023 si prevzala z rúk prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera Veľký kríž Radu za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky v špeciálnom vyhotovení, ktorý predtým udelili iba dvom štátnikom - bývalým kancelárom Konradovi Adenauerovi a Helmutovi Kohlovi.