EBOR opäť reviduje nadol prognózy rastu kvôli vojnám a clám
EBOR opäť znižuje odhady rastu. Dôvodom sú vojny a clá, ktoré ohrozujú výkonnosť kľúčových ekonomík ako Nemecko a Čína. Ako to ovplyvní Slovensko?
Európska banka pre obnovu a rozvoj znova zhoršila výhľad hospodárskeho rastu, najmä kvôli pretrvávajúcim konfliktom a novým clám.
Content: Londýn 13. mája (TASR) – Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) štvrtýkrát za sebou znížila svoje očakávania týkajúce sa ekonomického rastu v krajinách, kde pôsobí. Dôvodom sú pretrvávajúce vojnové konflikty a predovšetkým obchodné clá, ktoré vyvolávajú neistotu ohľadom výkonnosti hlavných svetových ekonomík, ako sú Nemecko a Čína. Informuje o tom agentúra Reuters.
EBOR investuje a podporuje rozvoj v približne 40 krajinách, od strednej a východnej Európy, cez strednú Áziu až po Blízky východ a Afriku. V aktuálnej správe banka znížila svoju februárovú predikciu rastu pre rok 2025 o 0,2 percentuálneho bodu na 3 %. Revízie smerom nadol sa dotkli väčšiny sledovaných ekonomík.
„To, čo sa deje vo svete, ovplyvňuje takmer všetky krajiny,“ uviedla hlavná ekonómka EBOR, Beáta Javorčíková. „Najväčší dopad na jednotlivé krajiny je nepriamy, prostredníctvom zmenených vyhliadok pre ekonomiky Nemecka a Číny.“
Slovensko a Maďarsko pocítia najvýraznejší priamy dopad zavedenia vyšších ciel zo strany USA. EBOR preto znížila prognózu hospodárskeho rastu pre obe krajiny v roku 2025 o 0,5 percentuálneho bodu, na 1,4 % pre Slovensko a 1,5 % pre Maďarsko. Dôvodom je silná orientácia oboch krajín na automobilový priemysel.
Prognóza bola vypracovaná pred najnovšími správami o čiastočnej dohode medzi USA a Čínou o dočasnom znížení ciel na obdobie 90 dní.
„Firmy pozastavujú investície a vyčkávajú na ďalší vývoj,“ povedala Javorčíková, pričom poukázala na zmeny v hodnotení odolnosti globálnych dodávateľských reťazcov a bezpečnosti dodávok. Prístup na trhy sa stal kľúčovou otázkou.
Upozornila, že rozbehnuté projekty sa spomaľujú a naberajú meškanie, napriek tomu, že USA pozastavili recipročné clá pre väčšinu obchodných partnerov a deklarovali ochotu rokovať. Cieľom amerického prezidenta Donalda Trumpa však zostáva presvedčiť firmy, aby presunuli výrobu späť do Spojených štátov.
Clá majú negatívny vplyv na ekonomiku Nemecka, Číny a ďalších veľkých európskych krajín. Nemecko je najväčším obchodným partnerom pre desať ekonomík EBOR, pričom export do Nemecka predstavuje takmer štvrtinu hrubého domáceho produktu (HDP) Českej republiky a takmer 20 % v prípade Slovenska a Maďarska.
Hoci tlak na zvýšenie výdavkov na obranu v Európe by mohol byť prínosom pre niektoré krajiny vrátane Poľska, Turecka a Českej republiky, „existuje reálna obava, že zvýšené výdavky na obranu vytlačia iné, rovnako dôležité výdavky," poznamenala Javorčíková.
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že priemerný dlh v krajinách EBOR zostane v rokoch 2025 – 2029 vo všeobecnosti stabilný na úrovni 52 % HDP, podľa Javorčíkovej je tento odhad „príliš optimistický“ vzhľadom na aktuálny vývoj. MMF totiž predpokladá, že príjmy budú vysoké a nové výdavky budú kompenzované škrtmi v iných oblastiach.
„Domnievame sa, že v skutočnosti budú niektoré rozpočtové deficity vyššie,“ dodala Javorčíková.
