EBOR reviduje rast regiónu, Slovensku predpovedá spomalenie

Európska banka pre obnovu a rozvoj, aktívna v 40 ekonomikách, upravila svoju prognózu.

Content: Londýn, 25. september (TASR) – Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) po dlhšom období pesimistických vyhliadok prvýkrát za viac ako rok zlepšila odhad tohtoročného hospodárskeho rastu pre región, v ktorom pôsobí. Pre Slovensko však predpovedá pomalší rast, než uvádzala jej predchádzajúca prognóza. Banka zároveň upozorňuje, že dopady amerických ciel a pretrvávajúce konflikty budú mať negatívny vplyv na ekonomiky v roku 2026.

EBOR, ktorá investuje do rozvoja v približne 40 krajinách od východnej Európy po strednú Áziu a Afriku, vo svojej najnovšej správe predpokladá priemerný rast v regióne na úrovni 3,1 % v tomto roku. To predstavuje mierne zlepšenie o 0,1 percentuálneho bodu oproti májovej prognóze. Ide o prvú pozitívnu revíziu po štyroch po sebe nasledujúcich zhoršeniach.

Pre rok 2026 EBOR očakáva zrýchlenie rastu na 3,3 %, čo je však mierne pod predchádzajúcim odhadom 3,4 % z mája.

Napriek malým zmenám v celkových číslach EBOR zdôrazňuje, že existujú výrazné rozdiely v tempe rastu medzi rozvíjajúcimi sa európskymi ekonomikami a krajinami v iných častiach sveta. Európske štáty podľa banky zaostávajú za dynamickejším rastom zaznamenaným inde.

Hlavná ekonómka EBOR, Beata Javorčíková, pre agentúru Reuters uviedla, že správa poukazuje na "niekoľko problematických oblastí a na rozdiely vo výkonnosti medzi rozvíjajúcou sa Európou a ďalšími regiónmi, kde EBOR pôsobí." Medzi rizikové faktory zaradila rastúce zadlženie, návrat inflácie, pokračujúce vojnové konflikty a zavedenie amerických dovozných ciel. Hoci dovoz z krajín EBOR do USA v prvom polroku stúpol, Javorčíková upozornila, že nárast bol zaznamenaný hlavne v prvom štvrťroku, teda pred zavedením ciel. "V nasledujúcom období už clá pocítime," dodala.

Zatiaľ čo európske členské štáty EBOR, vrátane Poľska, Maďarska a Rumunska, čelia tlaku rastúceho dlhu a potrebe znižovať výdavky, krajiny strednej Ázie, subsaharskej Afriky a Turecko vykazujú silnejší rast.

Pre strednú Európu a pobaltské štáty EBOR predpovedá rast na úrovni 2,4 % v tomto roku a zrýchlenie na 2,7 % v budúcom roku. Slabší zahraničný dopyt, fiškálna konsolidácia a vplyv amerických ciel by mali byť čiastočne kompenzované zvýšenými investíciami do infraštruktúry.

V prípade Slovenska EBOR aktuálne očakáva rast na úrovni 1,1 % v tomto roku, čo je o 0,3 percentuálneho bodu menej ako v májovej prognóze. Na budúci rok banka predpovedá rast slovenskej ekonomiky o 1,6 %.

Ešte výraznejšie EBOR zhoršila odhad pre maďarskú ekonomiku. Zatiaľ čo v máji očakávala rast o 1,5 %, teraz predpovedá len 0,5 %. Pre budúci rok však odhaduje rast na úrovni 2 %.

Pre Česko a Poľsko EBOR odhad rastu zlepšila, a to o 0,4 percentuálneho bodu na 2 % pre Česko a o 0,2 percentuálneho bodu na 3,5 % pre Poľsko. V budúcom roku EBOR očakáva rast českej ekonomiky o 2,2 % a poľskej o 3,4 %.

Javorčíková upozornila, že vo väčšine členských štátov EBOR rastie zadlženie, čo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Podľa nej sa pozornosť politikov presunula inam a zdá sa, že udržateľnosť dlhu je už menej zaujíma. "Akoby všetci zabudli na nedávnu skúsenosť Grécka," dodala.

Javorčíková zdôraznila, že verejný dlh krajín EBOR je "veľmi vysoký," približne na úrovni roku 1990, pričom náklady na jeho obsluhu čoraz viac zaťažujú štátne rozpočty. V extrémnych prípadoch, ako je Egypt, dosahujú náklady na obsluhu dlhu približne 14 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pre porovnanie, v Maďarsku sú to 4 % HDP a v Poľsku 2 % HDP.

Okrem toho sa opäť začala zrýchľovať inflácia, ktorá v regióne EBOR dosiahla v júli v priemere 6,4 %. Hoci je podstatne nižšia než v roku 2022, keď dosiahla rekordných 17,5 %, je vyššia, než EBOR predpokladala.