ECB ponechala úrokové sadzby bez zmeny, čaká sa na ďalší vývoj

Európska centrálna banka (ECB) v júli nepristúpila k zmene úrokových sadzieb, pričom hlavná refinančná sadzba zostáva na úrovni 2,15 %.

Content: Frankfurt nad Mohanom, 24. júla (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) na svojom júlovom zasadnutí potvrdila status quo a ponechala úrokové sadzby nezmenené. Kľúčová depozitná sadzba tak zostáva na úrovni 2 %. Týmto krokom ECB fakticky prerušila cyklus uvoľňovania menovej politiky, ktorý trval osem po sebe nasledujúcich znížení. Informácie priniesli agentúry AFP a Reuters.

Rozhodnutie ponechať hlavnú refinančnú sadzbu na úrovni 2,15 % bolo v súlade s očakávaniami analytikov.

ECB sa rozhodla pre pauzu po roku znižovania úrokov, aby získala jasnejší obraz o budúcnosti obchodných vzťahov medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi.

Inflácia v eurozóne sa už priblížila k cieľu ECB, ktorým sú 2 %. Úrokové sadzby klesli zo 4 % v júni 2024 na súčasnú úroveň 2 %. ECB tak necíti bezprostredný tlak na ďalšie kroky. Predstavitelia banky neposkytli žiadne náznaky ohľadom budúceho smerovania menovej politiky, čo udržiava investorov v neistote.

Centrálna banka eurozóny zdôrazňuje, že sa vopred neviaže na žiadnu konkrétnu trajektóriu úrokových sadzieb a bude sa rozhodovať na základe aktuálnych dát z ekonomiky eurozóny.

"Prichádzajúce informácie vo všeobecnosti potvrdzujú predchádzajúce hodnotenie inflačného výhľadu Radou guvernérov," uviedla ECB po dvojdňovom zasadnutí. "Domáce cenové tlaky naďalej slabnú, pričom rast miezd sa spomaľuje."

Napriek tomu investori očakávajú minimálne jedno ďalšie zníženie úrokových sadzieb v priebehu tohto roka. Dôvodom sú obavy z negatívneho vplyvu obchodnej vojny, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, na hospodársky rast a infláciu.

Výsledok obchodných rokovaní medzi EÚ a USA zostáva otvorený. Dva diplomatické zdroje však naznačujú, že strany smerujú k dohode, ktorá by zaviedla plošné clo vo výške 15 % na tovar z Európy.

Takýto scenár by mohol spomaliť hospodársky rast a pravdepodobne znížiť infláciu, čo by posilnilo argumenty pre ďalšiu podporu ekonomiky zo strany ECB prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb. Zvlášť preto, že rast cien v eurozóne by mal v nasledujúcich 18 mesiacoch klesnúť pod cieľovú úroveň 2 %. Tvorcovia menovej politiky si však môžu dovoliť vyčkať minimálne do jesene, možno aj dlhšie.

Ekonomika 20 krajín eurozóny si zatiaľ vedie dobre. Najnovšie údaje z prieskumov aktivity súkromného sektora naznačujú, že blok sa dokáže vyrovnať s narušeniami v medzinárodnom obchode.