ECB znížila úroky, ale budúci vývoj je otvorený
Európska centrálna banka opäť zasiahla, no čo bude ďalej? Lagardová hovorí o dátach a neistote, kým inflácia sa blíži k cieľu.
Hoci ECB znížila úrokové sadzby, ponechala prognózu rastu pre rok 2025 nezmenenú na 0,9 %.
Content: Frankfurt nad Mohanom, 5. júna (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok, v súlade s očakávaniami trhov, opäť znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Ide už o ôsme zníženie od júna 2024. Banka však ponechala otvorené všetky možnosti ohľadom budúceho smerovania menovej politiky. Analytici sa zhodujú, že je čoraz pravdepodobnejšie, že počas letných mesiacov dôjde k prestávke v cykle uvoľňovania menovej politiky. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a businesstimes.
Prezidentka ECB Christine Lagardová po zasadnutí Rady guvernérov zdôraznila, že cieľom banky zostáva stabilizácia inflácie na úrovni 2 %. „V súčasnej situácii zvýšenej neistoty budeme pri rozhodovaní o menovej politike postupovať na základe prichádzajúcich dát a analýz,“ uviedla Lagardová.
„Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z komplexného hodnotenia inflačných vyhliadok, ktoré zohľadní nové ekonomické a finančné dáta, vývoj jadrovej inflácie a efektívnosť prenosu menovej politiky. Nechceme sa viazať na žiadnu konkrétnu trajektóriu úrokových sadzieb,“ vysvetlila Lagardová, ale zároveň naznačila: „Myslím si, že sa približujeme ku koncu cyklu uvoľňovania menovej politiky.“
Poukazujúc na najnovšie makroekonomické prognózy ECB, Lagardová zdôraznila, že inflácia v eurozóne sa postupne približuje k cieľovej úrovni 2 %. V máji 2025 klesla medziročná miera inflácie v 20 krajinách eurozóny na 1,9 % z aprílových 2,2 %. Podľa najnovších prognóz by mala inflácia v eurozóne dosiahnuť v tomto roku 2 %, v roku 2026 klesnúť na 1,6 % a v roku 2027 sa vrátiť na úroveň 2 %.
ECB ponechala svoju prognózu rastu ekonomiky pre rok 2025 nezmenenú na 0,9 %. Očakáva však mierne slabší výkon v nasledujúcom roku, pričom predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny vzrastie v roku 2026 o 1,1 % namiesto pôvodne predpokladaných 1,2 %.
„Ekonomika eurozóny čelí pretrvávajúcim rizikám, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o clách so Spojenými štátmi. Zvýšená neistota okolo týchto rokovaní ohrozuje cezhraničný obchod a potenciálne oslabuje dôveru podnikateľov v regióne,“ upozornila šéfka ECB a pripomenula, že vyššie clá budú mať negatívny dopad na export. „Je nevyhnutné, aby eurozóna posilnila svoju konkurencieschopnosť a produktivitu,“ dodala.
Lagardová na štvrtkovej tlačovej konferencii okrem iného vyhlásila, že je „odhodlaná“ odslúžiť si celé funkčné obdobie. Reagovala tak na špekulácie o jej predčasnom odchode, ktoré sa objavili po tom, čo denník Financial Times s odvolaním sa na zakladateľa Svetového ekonomického fóra (WEF) Klausa Schwaba informoval, že Lagardová zvažovala možnosť predčasného ukončenia mandátu v ECB, aby mohla prevziať predsedníctvo WEF. Funkčné obdobie Christine Lagardovej v ECB sa končí v októbri 2027.
